GDPR

GDPR

Preambula

Ochrana osobných údajov je pre nás mimoriadne dôležitá, preto Vás chceme uistiť, že Vaše osobné údaje sú u nás v bezpečí. Pri spracúvaní vašich osobných údajov sa riadime primárne platnou a účinnou legislatívou, ktorou je najmä zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ako: „ZOOÚ“ ) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES ( ďalej len ako: „GDPR“ ).

Účelom týchto podmienok ochrany osobných údajov je v prehľadnej a zrozumiteľnej forme odpovedať najmä na to, prečo sú Vaše osobné údaje spracúvané, akým spôsobom sú spracúvané a aké sú Vaše práva a povinnosti v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. Tieto podmienky ochrany osobných údajov Vám poskytujú aj ďalšie relevantné informácie o spracúvaní Vašich osobných údajov a predstavujú tak splnenie informačnej povinnosti prevádzkovateľa podľa článku 13, ako aj podľa článku 14 GDPR týkajúcej sa spracúvania osobných údajov na webovej stránke.

Článok I.

Identifikácia prevádzkovateľa a kontaktné údaje prevádzkovateľa

1.1 Prevádzkovateľom a spracúvateľom vašich osobných údajov podľa § 5 písm. o) ZOOÚ ( čl. 4 bod 7 GDPR ) je podnikajúca fyzická osoba: Mgr. Branislav Zemanovič, so sídlom Piaristická 44, 911 01 Trenčín, Slovenská republika, IČO: 41 441 770, DIČ: 1073612980, IČ DPH: SK1073612980, vedený v živnostenskom registri Okresného úradu Trenčín, číslo živnostenského registra: 350-20043 ( ďalej len ako: „prevádzkovateľ“ ).

1.2 Kontaktné údaje prevádzkovateľa sú: Mgr. Branislav Zemanovič, Piaristická 44, 911 01 Trenčín, Slovenská republika, e-mail: info@bezproblemov.sk, tel. č.: +421 902 535 183.

Článok II.

Právny základ a účel spracúvania osobných údajov

2.1 Prevádzkovateľ spracúva Vaše osobné údaje v súlade so zásadou minimalizácie ( čl. 3 bod 1. písm. c) GDPR ) iba na odôvodnené účely, po obmedzenú dobu, stanovenú v súlade s relevantnými právnymi predpismi a s využitím maximálnej možnej miery zabezpečenia. Prevádzkovateľ spracúva Vaše osobné údaje v súlade so zásadou zákonnosti, teda výlučne ak existuje na spracúvanie osobných údajov právny základ.

2.2 Konkrétny účel, právny základ a kategórie osobných údajov, k spracúvaniu ktorých dochádza pri poskytovaní služieb prevádzkovateľom, sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

Účel spracúvania osobných údajov	Právny základ spracúvania osobných údajov	Kategória spracúvaných osobných údajov
prijímanie, spracovanie a evidencia vstupných údajov v súvislosti s realizáciou predzmluvných vzťahov	Čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa )
prijímanie, spracovanie, a evidencia údajov nevyhnutných pre poskytnutie služby, ktorá je predmetom zmluvy	Čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, bankové spojenie, pracovná pozícia a iné osobné údaje, ktoré sa môžu vyskytnúť v účtovných alebo registratúrnych záznamoch, či iných podkladoch nevyhnutných k poskytnutiu služby )
účtovné a daňové účely	Čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa ), osobitné zákony v oblasti účtovníctva a správy daní	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, bankové spojenie, pracovná pozícia )
vybavovanie uplatnených práv dotknutých osôb	Čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa ), zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, pracovná pozícia )
evidencia uplatnených práv dotknutých osôb a evidencia spôsobov, akým boli uplatnené práva vybavené	Čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana )	všeobecné ( bežné ) osobné údaje (meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, pracovná pozícia )
priamy marketing -zasielanie newsletterov ( obchodných oznamov, obchodných ponúk )	Čl. 6 ods. 1 písm. f) + čl. 6 ods. 1 písm. a) GDPR ( oprávnený záujem prevádzkovateľa, ktorý spočíva v potrebe prevádzkovateľa informovať svojich klientov o obchodných ponukách a iných informáciách týkajúcich sa klientov a skutočnosť, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely )	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( e-mailová adresa, meno, priezvisko, pracovná pozícia )
vybavovanie dotazov, žiadostí zaslaných e-mailom alebo prostredníctvom kontaktného formulára uvedeného na internetovej stránke, telefonická alebo e-mailová komunikácia prevádzkovateľa s klientom	Čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR ( oprávnený záujem prevádzkovateľa, ktorým je komunikácia s klientom zodpovedanie dotazov, vybavovanie žiadostí a získavanie novej klientely )	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa pracovná pozícia )

Článok III.

Doba uchovávania osobných údajov

3.1 Prevádzkovateľ uchováva Vaše osobné údaje:

- po dobu nevyhnutnú k výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi Vami a prevádzkovateľom a uplatňovanie nárokov z týchto zmluvných vzťahov;

- po dobu, kým nie je odvolaný súhlas so spracúvaním osobných údajov pre účely marketingu, najdlhšie však po dobu 5 rokov, ak sú osobné údaje spracúvané na základe súhlasu;

- po dobu, po ktorú je prevádzkovateľ povinný uchovávať osobné údaje podľa relevantných právnych predpisov ( napr. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov )

3.2 Po uplynutí doby uchovávania osobných údajov prevádzkovateľ osobné údaje vymaže.

Článok IV.

Príjemcovia osobných údajov

4.1 Vaše osobné údaje môžu byť v nevyhnutnom rozsahu poskytnuté alebo inak sprístupnené orgánom dohľadu a orgánom dozoru, ktoré vykonávajú dohľad, resp. dozor nad činnosťou prevádzkovateľa alebo iným príjemcom, ktorí sú oprávnení spracúvať Vaše osobné údaje. K týmto príjemcom patria najmä, nie však výlučne, súdy, orgány činné v trestnom konaní, príslušný správca dane, dozorné orgány ( Slovenská obchodná inšpekcia ), Úrad na ochranu osobných údajov, Protimonopolný úrad, Štatistický úrad.

4.2 Ďalšími príjemcami Vašich osobných údajov sú:

- externé subjekty priamo spolupracujúce s prevádzkovateľom na poskytnutí služby, ktorá je predmetom zmluvy, ktoré spracúvajú Vaše osobné údaje v mene prevádzkovateľa na základe zmluvy uzavretej s prevádzkovateľom, v ktorej sa zaviazali, že prijali primerané technické a bezpečnostné opatrenia za účelom bezpečného spracúvania Vašich osobných údajov. Ide o tieto spoločnosti: KOREKCIA TRENČÍN, s.r.o., I. Olbrachta 900/6 Trenčín 911 01, Slovenská republika, IČO: 34 151 028, DIČ: 2020387820, IČ DPH: SK2020387820, vedená v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 1353/R;

- osoby zaisťujúce služby prevádzkovania internetovej stránky a ďalšie služby súvisiace s prevádzkovaním internetovej stránky. Ide o tieto spoločnosti: noGrey s. r. o., Považská 1706, 911 01 Trenčín, Slovenská republika, IČO: 45 325 456, DIČ: 2022940843, IČ DPH: SK2022940843, vedená v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 22412/R;

- osoby zaisťujúce marketingové služby;

- poverení zamestnanci prevádzkovateľa, ktorí sa priamo podieľajú na poskytovaní služby, ktorá je predmetom zmluvy.

Článok V.
Prenos údajov do tretích krajín alebo medzinárodnej organizácii

5.1 Pri spracúvaní osobných Vašich údajov nedochádza k ich prenosu do tretích krajín alebo medzinárodnej organizácii. Prevádzkovateľ nezamýšľa preniesť Vaše osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii.

Článok VI.

Zdroj osobných údajov

6.1 Pri spracúvaní osobných údajov získava prevádzkovateľ Vaše osobné údaje priamo od Vás, v prípade ak ich poskytnete ( napr. odoslaním žiadosti adresovanej prevádzkovateľovi prostredníctvom kontaktného formulára uvedeného na internetovej stránke stránke, prihlásením sa na odber newslettru, komunikáciou alebo rokovaním, identifikáciou v zmluve, či iných dokumentoch, ktoré prevádzkovateľovi odovzdáte alebo zašlete prostredníctvom e-mailu alebo iných elektronických foriem komunikácie v rámci zmluvných či predzmluvných vzťahov, ktoré má klient s prevádzkovateľom ).

6.2 V prípade, ak u prevádzkovateľa objedná poskytnutie služby obchodná spoločnosť, ktorej ste zástupcom, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo kontaktnou osobu, je zdrojom Vašich osobných údajov práve táto spoločnosť.

6.3 Prevádzkovateľ získava Vaše osobné údaje taktiež z verejne prístupných i neverejných registrov a evidencií, najmä obchodného registra a živnostenského registra, z profesných sociálnych sietí ako napr. LinkedIn alebo z webových lokalít spoločností a rovnako aj od tretích osôb, ktoré sú s Vami v zmluvnom, pracovnom alebo obdobnom vzťahu.

Článok VII.

Automatizované individuálne rozhodovanie vrátane profilovania

7.1 Prevádzkovateľ pri spracúvaní Vašich osobných údajov nevyužíva profilovanie a osobné údaje nespracúva žiadnou z foriem automatizovaného individuálneho rozhodovania, pri ktorom by dochádzalo k vyhodnocovaniu Vašich osobných aspektov.

Článok VIII.

Dotknutá osoba a práva dotknutej osoby

súvisiace s ochranou osobných údajov

8.1 Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. Dotknutou osobou môže byť výlučne len fyzická osoba - jednotlivec; nie je pritom rozhodujúce, či ide o občana Slovenskej republiky alebo cudzinca. Dotknutou osobou nemôže byť právnická osoba, ako ani fyzická osoba - podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti. Dotknutými osobami, ktorých osobné údaje môžeme spracúvať v rámci spracovateľských činností špecifikovaných v týchto podmienkach ochrany osobných údajov, sú najmä:

- zamestnanci klienta;

- obchodní partneri klienta a zamestnanci obchodných partnerov klienta;

- štatutárni zástupcovia klienta a osoby konajúce v mene klienta;

- ďalšie osoby, ktorých osobné údaje sú spracúvané pre účely poskytnutia služby, ktorá je predmetom zmluvy.

8.2 Dotknutá osoba má voči prevádzkovateľovi nasledovné práva:

právo na prístup k osobným údajom ( čl. 15 GDPR ) - dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom a informácie podľa čl. 15 bod 1 písm. a) až h) GDPR. Prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. Za akékoľvek ďalšie kópie, o ktoré dotknutá osoba požiada, môže prevádzkovateľ účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom. Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob;
právo na opravu osobných údajov ( čl. 16 GDPR ) - dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. So zreteľom na účely spracúvania má dotknutá osoba právo na doplnenie neúplných osobných údajov, a to aj prostredníctvom poskytnutia doplnkového vyhlásenia;
právo na vymazanie osobných údajov ( čl. 17 GDPR ) - dotknutá osoba má právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z dôvodov uvedených v čl. 17 bod 1. písm. a) až f) GDPR. Právo na vymazanie osobných údajov pre niektorý z dôvodov, podľa čl. 17 bod. 1. písm. a) až f) GDPR, nemožno uplatniť, pokiaľ je spracúvanie osobných údajov potrebné pre niektorý z dôvodov uvedených v čl. 17 bod 3. písm. a) až e) GDPR;
právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov ( čl. 18 GDPR ) - dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie, pokiaľ ide o niektorý z prípadov uvedených v čl. 18 bod. 1 písm. a) až d) GDPR. Ak sa spracúvanie obmedzilo pre niektorý z dôvodov uvedených v čl. 18 bod 1. písm. a) až d) GDPR, takéto osobné údaje sa s výnimkou uchovávania spracúvajú len so súhlasom dotknutej osoby alebo na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov, alebo na ochranu práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo z dôvodov dôležitého verejného záujmu Únie alebo členského štátu. Dotknutú osobu, ktorá dosiahla obmedzenie spracúvania osobných údajov pre niektorý z dôvodov uvedených v čl. 18 bod 1. písm. a) až d) GDPR, prevádzkovateľ informuje pred tým, ako bude obmedzenie spracúvania zrušené;
právo na prenosnosť osobných údajov ( čl. 20 GDPR ) - dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi bez toho, aby jej prevádzkovateľ, ktorému sa tieto osobné údaje poskytli, bránil za podmienok uvedených v čl. 20 bod 1. písm. a) a b) GDPR. Dotknutá osoba má pri uplatňovaní svojho práva na prenosnosť údajov právo na prenos osobných údajov priamo od jedného prevádzkovateľa druhému prevádzkovateľovi, pokiaľ je to technicky možné. Uplatňovaním práva na prenosnosť osobných údajov nie je dotknuté právo uvedené v článku 17 GDPR ( právo na vymazanie osobných údajov ). Právo na prenosnosť osobných údajov sa nevzťahuje na spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;
právo namietať spracúvanie osobných údajov ( čl. 21 GDPR ) - Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) GDPR vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach. Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov. Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, na účely takéhoto marketingu, vrátane profilovania v rozsahu, v akom súvisí s takýmto priamym marketingom. Ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu na účely priameho marketingu, osobné údaje sa už na také účely nesmú spracúvať;
právo odvolať súhlas so spracúvaním osobných údajov ( čl. 7 bod 3. GDPR ) - dotknutá osoba má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas. Súhlas môže dotknutá osoba kedykoľvek odvolať rovnakou formou, akou súhlas udelila. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním;
právo podať sťažnosť dozornému orgánu ( čl. 77 GDPR ) - bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, ktorým je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27, Slovenská republika, webové sídlo: dataprotection.gov.sk, tel. číslo: +421 /2 3231 3214, +421 /2 3231 3249; e-mail: statny.dozor@pdp.gov.sk.

8.3 Práva dotknutej osoby uvedené v článku VIII. ods. 8.1 písm. a) až h) týchto podmienok ochrany osobných údajov je možné uplatniť na ktorejkoľvek kontaktnej adrese prevádzkovateľa uvedenej v článku I. ods. 1.2 týchto podmienok ochrany osobných údajov.

8.4 Prevádzkovateľ je povinný Vás, ako dotknutú osobu, informovať do jedného mesiaca oddoručenia Vašej žiadosti. Uvedenú lehotu môže prevádzkovateľ v odôvodnených prípadoch s ohľadom na komplexnosť a počet žiadostí predĺžiť o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. O každom predĺžení Vás musí prevádzkovateľ, informovať spolu s dôvodmi meškania lehoty.

Článok IX.

Záverečné ustanovenia

9.1 Tieto podmienky ochrany osobných údajov sú platné a účinné odo dňa ich uverejnenia. Prevádzkovateľ je oprávnený zmeniť, resp. aktualizovať podmienky ochrany osobných údajov, pokiaľ dôjde k zmene platnej a účinnej legislatívy, v dôsledku ktorej bude zmena, resp. aktualizácia podmienok ochrany osobných údajov nevyhnutná na splnenie si zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. V takom prípade, Vás bude prevádzkovateľ o zmene, resp. o aktualizácií podmienok ochrany osobných údajov náležitým spôsobom informovať.

Obchodné podmienky

Čítať článok

Preventívne konania

Čítať článok

Vykonáme pre vás všetky úkony poradcu v preventívnom konaní. Dňa 17.07.2022 nadobúda účinnosť právna úprava v podobe zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku ( ďalej len ako: "ZRHÚ" ), zakotvujúca nový formalizovaný proces, vďaka ktorému budú môcť dlžníci riešiť svoje finančné ťažkosti už v štádiu, kedy im úpadok ešte len hrozí. Daným zákonom definovaný transparentný postup ekonomického ozdravenia podnikov bude využiteľný pri hroziacej platobnej neschopnosti.

ZRHÚ zakotvuje svojim obsahom inštitút osoby „poradcu“, ktorý nie je charakteristický pre žiadne iné insolvenčné konanie a definuje prípady, kedy je poradcu v konaní potrebné mať ( § 3 ods. 1 ZRHÚ ). Prípadný výber poradcu je dispozitívnym úkonom výlučne dlžníka. Bližšia spolupráca dlžníka, poradcu a relevantných veriteľov sa predpokladá už vo fáze pred podaním návrhu na začatie konania. Úloha poradcu má svoj zákonný zmysel, či význam pre celé konanie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a to nielen vo vzťahu k dlžníkovi, ale aj veriteľom dlžníka. Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka najmä ( nie však iba ):

vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje;

skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti alebo sa k nim vyjadruje;

skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje;

poskytuje dlžníkovi a správcovi stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu, a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom;

na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka;

poskytuje súhlas s úkonom dlžníka podľa § 19 ods.1 ZRHÚ, vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka;

pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.

V súvislosti s odvracaním nebezpečenstva insolvencie kladie nový zákon dôraz najmä na zvýšenú súčinnosť dlžníka s veriteľmi. Úspešnosť preventívnych procesov zabraňujúcich úpadku sa snaží maximalizovať vytvorením právneho rámca využitia profesionálnych poradcov. Uvedeným zákonom došlo teda k ucelenej a systematickej zákonnej úprave oblasti právnych vzťahov, ktoré doposiaľ v právnom poriadku Slovenskej republiky neboli upravené takmer vôbec, resp. len v nekomplexnej a čiastkovej podobe. Predmetným okruhom právnych vzťahov sú situácie vznikajúce pri hroziacom úpadku dlžníkov – právnických osôb, vo forme platobnej neschopnosti. Nová právna úprava má za cieľ vytvoriť nástroje napomáhajúce riešiť takýto hroziaci úpadok, zabrániť samotnému úpadku dlžníka a nutnosti riešenia jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.

Základným cieľom nového zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa preto upravil aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Preventívna reštrukturalizácia môže mať dve formy, a to formu verejnú, alebo neverejnú. Verejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje jednu z dvoch možných foriem preventívnej reštrukturalizácie, ktorá je, v porovnaní s klasickou reštrukturalizáciou podľa zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "ZKR" ), menej administratívne či procesne náročná, pričom obsahuje špecifické právne inštitúty, ktoré v reštrukturalizácii podľa ZKR nebadať, no na druhej strane obsahuje inštitúty, ktoré možno pri reštrukturalizácii podľa ZKR nájsť.

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Súd môže dlžníkovi poskytnúť dočasnú ochranu, a to v prípade, ak o ňu v návrhu na začatie konania požiada, a to na obdobie troch kalendárnych mesiacov ( pri možnosti následného predĺženia o ďalšie 3 mesiacov ). Podmienkou pre jej poskytnutie je súhlas veriteľov, a to buď v rozsahu prostej väčšiny počítanej podľa výšky pohľadávok, ktoré sú nespriaznené, alebo v rozsahu minimálne 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok ( ak zároveň v návrhu plánu nie je miera uspokojenia nižšia ako 80% a lehota na úhradu nie je dlhšia lehote jedného roka ). Dočasná ochrana, ako inštitút, bol do ZRHÚ zakotvený za účelom najmä: aktívnej konkurznej imunity, pasívnej konkurznej imunity, relatívnej exekučnej imunity, priority uspokojenia nových a nespriaznených záväzkov, dočasnej nemožnosti výkonu zabezpečovacích práv, zákaz započítania spriaznených pohľadávok, obmedzenia zmeny obsahu zmluvných vzťahov a ich ukončenia, nemožnosti ukončenia financovania dlžníka, či spočívania behu niektorých lehôt.

Počas celej doby poskytnutia dočasnej ochrany dlžník nesmie vykonávať úkony, ktorými by sa menilo zloženie jeho majetku, záväzkov či záväzkových vzťahov, okrem prípadu, ak s nimi súhlasí veriteľský výbor. Vykonanie takého úkonu môže byť postihované odporovateľnosťou v prípade vyhlásenia konkurzu na dlžníka. Taktiež, dlžníkovi sa počas dočasnej ochrany umožňuje, na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky jeho podniku, prijať tzv. „krízové financovanie“, pričom ide o dočasné financovanie, ktoré je naviac účelovo určené, nakoľko prostriedky z krízového financovania môžu byť použité výlučne na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky podniku dlžníka a to len počas dočasnej ochrany.

Prostriedky z krízového financovania nemožno použiť na refinancovanie financovania dlžníka, poskytnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany. Krízové financovanie je možné prijať len so súhlasom veriteľského výboru. Platí, že za krízové financovanie sa považuje aj financovanie dlžníka, ktoré bolo dohodnuté ešte pred poskytnutím dočasnej ochrany dlžníka a peňažné prostriedky dlžník čerpal so súhlasom veriteľského výboru po poskytnutí dočasnej ochrany. ZRHÚ definuje aj maximálny rozsah krízového financovania. Poskytnuté prostriedky sa považujú za krízové financovanie maximálne v rozsahu šiestich mesačných priemerných prevádzkových nákladov dlžníka za uplynulý kalendárny rok, pričom tento rozsah je ustanovený ako maximálna hranica pre krízové financovanie ako celku, t. j. tento rozsah musí byť dodržaný aj v prípade kombinácie krízového financovania prostredníctvom „nového“ krízového financovania a dočerpania finančných prostriedkov z už skôr dohodnutého financovania.

Aby existovala motivácia na poskytnutie krízového financovania dlžníkovi a rovnako tak snaha dlžníka o zabezpečenie riadneho chodu prevádzky jeho podniku, bude sa uplatňovať pravidlo, že ten, kto poskytne dlžníkovi takéto krízové financovanie, bude mať v prípade vyhlásenia konkurzu výhodu v podobe rovnakého zaobchádzania v rozsahu zodpovedajúcom inštitútu nového úveru poskytnutého v rámci reštrukturalizácie. Ak je krízové financovanie zabezpečené, tak pôjde o uspokojenie zo zabezpečenia. V ostatných prípadoch bude krízové financovanie požívať absolútnu prioritu voči nezabezpečenému dlhu. Zaujímavosťou pri tom je, že ak verejná preventívna reštrukturalizácia, ktorej sa krízové financovanie dotýka neskončí potvrdením verejného plánu, poskytnutému krízovému financovaniu možno odporovať.

ZRHÚ umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia dosiahnutia účelu dočasnej ochrany. Dočasná ochrana zaniká z taxatívne stanovených dôvodov, a to na základe žiadosti dlžníka, uplynutím doby na ktorú bola zriadená, právoplatnosťou uznesenia súdu o zastavení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Účinky dočasnej ochrany zanikajú spolu s dočasnou ochranou.

Obdobne, ako v prípade reštrukturalizačného konania podľa ZKR, pre ktoré sú charakteristickým prvkom reštrukturalizačný posudok a reštrukturalizačný plán, preventívne konania sú špecifické inštitútom verejného plánu. Verejný plán predstavuje obdobu reštrukturalizačného plánu podľa ZKR. Základný návrh verejného plánu predstavuje už prílohu návrhu na začatie konania, pričom svojim obsahom by sa takýto základný návrh nemal od „ostrého“ verejného plánu líšiť v otázke uspokojovania o viac ako 10% ( pričom sa porovnáva spodná hranica rozpätia predpokladanej miery uspokojenia ). Je teda zrejmá požiadavka zákonodarcu na kvalitu predkladaného návrhu na začatie konania.

Samotné znenie verejného plánu musí spĺňať požiadavky na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia hodnoty dlžníkovho majetku medzi veriteľov plánom dotknutých, požiadavky na určitosť, zrozumiteľnosť, udržateľnosť či reálnosť, tak pri súčasnej požiadavke na kompletnosť údajov potrebných pre hlasovanie o takomto pláne. V prípade, že hodnota majetku dlžníka určená vo verejnom pláne je pre veriteľa sporná, je daná povinnosť dlžníka umožniť namietajúcemu veriteľovi jeho znalecké ohodnotenie ( za súčasnej povinnosti poskytnutia súčinnosti ).

Formálna skladba verejného plánu je striktne daná, opomenutie ktorejkoľvek náležitosti znamená zásadný nedostatok so zákonom predpokladanými následkami. Znenie verejného plánu sa schvaľuje na schvaľovacej schôdzi. Schvaľovacia schôdza je zvolávaná dlžníkom, a to v lehote 60 až 70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Predmetom takejto schôdze je, ako názov sám napovedá, najmä schválenie predloženého verejného plánu. Zároveň, medzi obsahové náležitosti patrí aj informovanie o príčinách hroziaceho úpadku, ako aj poskytnutie informácií o verejnom pláne samotnom. Samotnému procesu schvaľovania na schvaľovacej schôdzi predchádza posúdenie verejného plánu súdom menovaným správcom.

Pre verejný plán podľa ZRHÚ je stanovená exaktná a kogentná skupina podmienok, za ktorých splnenia možno konštatovať, že plán bol schvaľovacou schôdzou schválený. Verejný plán je totiž schválený dotknutými veriteľmi, ak: a) každá skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu; b) v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu aspoň trojštvrtinová väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok; c) v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu väčšina veriteľov s pohľadávkami presahujúcimi 1 % sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa pravidla každý veriteľ jeden hlas; d) v každej skupine veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok; e) v každej skupine spoločníkov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina spoločníkov. V otázke znenia podmienok nevyhnutných pre prijatie verejného plánu, je jasne badateľná inšpirácia úpravou schvaľovania reštrukturalizačného plánu podľa ZKR. Obdobne aj v prípade zákonnej možnosti nahradenia súhlasu skupiny súdom pre prípad, že sa verejný plán schváliť na schvaľovacej schôdzi nepodarí. Nahradenie súhlasu skupiny súdom môže iniciovať dlžník v návrhu na potvrdenie verejného plánu. Súd rozhodne o nahradení súhlasu skupiny len vtedy, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, ktorých uplatnením chránia záujmy veriteľov nesúhlasiacich s verejným plánom.

Dôvody pre zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu súdom, sú koncipované relatívne rozsiahlo a prísne, preto funkcia poradcu v preventívnom konaní sa javí ako dôvodná a logická. V prípade, ak súd uznesením schválený verejný plán potvrdí, nastáva záväznosť plánu pre každého z dotknutých veriteľov, ktorí sú obsiahnutí v pláne. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, potvrdením schváleného verejného plánu nie je dotknutá možnosť domáhať sa plnenia od tretích osôb, zabezpečujúcich svojim majetkom záväzky dlžníka, prípadne inak zaviazaných ( ako ručiteľ, spoludlžník, aval ... ). Taktiež právo na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov ostáva verejným plánom nedotknuté.

Verejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd odmietne návrh, zastaví verejnú preventívnu reštrukturalizáciu alebo rozhodne o návrhu na potvrdenie verejného plánu. Počas celého konania, ako bolo skôr uvedené, je dané špecifické postavenie "poradcu", plnenia úloh ktorého pre vás zabezpečíme.

Zároveň platí, že neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dosiahnutie dohody dlžníka s finančným subjektom podliehajúcim dohľadu NBS pri súčasnom nenapĺňaní pojmových znakov predlženia či platobnej neschopnosti. Konanie ako celok je striktne neverejné, začatie konanie podlieha výlučne oznamovacej povinnosti ( nie návrhovej ) voči súdu, pričom však je daná podmienka súhlasu veriteľov s takýmto konaním dlžníka. V prípade oznámenia začatia neverejnej preventívnej reštrukturalizácie súdu, sú dané 3 mesiace na predloženie neverejného plánu súdu na potvrdenie. Zákonným následkom jeho nepredloženia je zastavenie konania. V prípade jeho predloženia môže súd komisívne rozhodnúť, že verejný plán potvrdí, alebo naopak, zamietne. V prípade, že sa súd nevyjadrí ( prípadne nestihne vyjadriť ) v stanovenej lehote 15 dní, platí zákonná fikcia potvrdenia neverejného plánu ( no aj tak je daná následná verifikačná povinnosť súdu voči dlžníkovi a dotknutým veriteľom ). Súd má povinnosť zamietnutia neverejného plánu v prípade zistenia, že neverejný plán v predloženom znení by poškodzoval veriteľov, ktorý účastný neverejného plánu neboli. ZRHÚ zakotvuje rámec možného odporovania súdom potvrdenému neverejnému plánu, výlučne však iba zo stanovených dôvodov. Neverejný plán je záväzný výlučne pre tých veriteľov, ktorí s takýmto neverejným plánom prejavili písomný súhlas.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd zamietne návrh, potvrdí neverejný plán alebo ex lege sa takéto konanie ukončí. Taktiež počas neverejného preventívneho konania, je dané špecifické postavenie "poradcu", plnenia úloh ktorého pre vás zabezpečíme.

Analýza úpadku

Vyhotovíme pre vás analýzu úpadku vašej spoločnosti. Analýza úpadku tak, ako vyplýva najmä z § 4 ods. 1 písm. b), c), e) a g) zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho...

Čítať článok

Vyhotovíme pre vás analýzu úpadku vašej spoločnosti. Analýza úpadku tak, ako vyplýva najmä z § 4 ods. 1 písm. b), c), e) a g) zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku ( ďalej len ako: "ZRHÚ" ) je právnym poriadkom aprobovaná forma aktívnej starostlivosti o stav a chod spoločnosti, na základe ktorej podnikateľský subjekt zistí, či napĺňa znaky úpadku alebo hroziaceho úpadku. Výsledkom takejto analýzy je zároveň poukázanie na konkrétne vady konania podnikateľského subjektu z pohľadu úpadkových noriem, čo môže vyústiť až v odporúčanie iniciovania niektorej z foriem úpadkových konaní, a to nie len podľa ZRHÚ, ale aj zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "ZKR" ). Vykonanie analýzy úpadku je konaním, ktoré je súladné so zákonnými povinnosťami KAŽDÉHO podnikateľského subjektu, nakoľko podľa aktuálnej právnej úpravy je daná povinnosť podnikateľských subjektov riadne a včas reagovať na existujúci úpadok formou platobnej neschopnosti, predlženia, ako aj na potenciálne hroziaci úpadok. Platí, že:

dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka;

dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie;

dlžník je povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie; je tiež povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť životaschopnosť podniku dlžníka;

ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku;

štatutárny orgán dlžníka, ktorý sa dozvedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol dozvedieť, že dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jeho prekonanie;

počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

V prípade porušenia zákonných povinností dochádza k možnému vzniku následných sankčných vzťahov, a to najmä ( nie však iba, s prihliadnutím na možné obligačné sankčné vzťahy s uzatvorených zmlúv ) v podobe:

zodpovednosti za škodu spôsobenú veriteľom porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Zároveň sa pritom predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu. Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Takouto zodpovednosťou môže byť dotknutý štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka;

povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške 12.500,00 EUR. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Takouto zodpovednosťou môže byť dotknutý štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka;

zákazu podnikania z dôvodu zapísania osoby, ktorá porušila povinnosť včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do registra vylúčených osôb. Rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

V prípade, ak spoločnosť napĺňa, resp. historicky napĺňala definíciu spoločnosti v kríze, a nebola o tom vedomosť, nie je vylúčené porušenie zákazu vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje podľa § 67f zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného platí, že plnenie nahradzujúce vlastné zdroje ( t. j. úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, napr. pôžička ) spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore s uvedeným zákazom sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore s daným zákazom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

V prípade porušenia zákonných povinností môže zároveň dôjsť ku vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko:

podľa § 239 zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "TZ" ), platí: kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku, alebo zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme, alebo predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Rovnako sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku;

podľa § 240 TZ platí: kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spôsobí takýmto činom väčšiu škodu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí takýmto činom škodu veľkého rozsahu.

podľa § 242 TZ platí: kto marí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddĺžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov;

Analýza hroziaceho úpadku vám pomôže vyhnúť sa vyššie uvedeným sankciám. Na jej základe zistíte, či vám hrozí úpadok, prípade aj, či sa vaša spoločnosť už v niektorej z foriem úpadku nenachádza. Analýza hroziaceho úpadku vám napomôže k podnikaniu bez zbytočných nepríjemností.

MENU

PRÁVNE INFORMÁCIE