Reštrukturalizácia | Bez problémov - Verejné preventívne reštruktualizácie, Analýza úpadku, Preventívne konania, Reštrukturalizácia

Reštrukturalizácia

Vyhnite sa hroziacim sankciám a zistite, či ste v úpadku alebo vám úpadok hrozí

Vyhotovíme pre vás reštrukturalizačný posudok. Reštrukturalizácia predstavuje formu možného nelikvidačného riešenia úpadku. Zatiaľ čo účelom „klasického“ konkurzu je generálna exekúcia všetkého majetku úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov, reštrukturalizačné konanie naproti tomu nevyhnutne predpokladá zachovanie podnikania a prevádzky dlžníka pri súčasne predpokladanej vyššej miere uspokojenia, než v prípade konkurzu. Reštrukturalizáciou podľa zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "ZKR" ) je možné riešiť výlučne existujúci úpadok, pričom riešenie úpadku touto formou je považované, z pohľadu slovenského práva, za preferované riešenie voči konkurzu, ktorého výsledkom je reálny zánik podnikateľskej činnosti úpadcu, pričom zároveň, pre prípad hroziacej platobnej neschopnosti, právny poriadok predpokladá využitie preventívneho konania formou preventívnej verejnej alebo neverejnej reštrukturalizácie podľa zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku ( ďalej len ako: "ZRHÚ" ).

Reštrukturalizačné konanie je konaním striktne návrhovým, pričom môže byť iniciované návrhom dlžníckym, ako aj veriteľským, hoci veriteľské návrhy sú skôr výnimkou, ako pravidlom. Bez ohľadu na to, či sa jedná o návrh veriteľský alebo dlžnícky, platí, že návrh musí byť podaný formou predpísaného elektronického formuláru, adresovaného príslušnému súdu pri súčasnom splnení podmienky autorizácie navrhovateľom. V súvislosti s podávaním návrhu na vyhlásenie konkurzu platí, že sa pri jeho podaní neuhrádza súdny poplatok a nie je daná povinnosť predchádzajúcej úhrady preddavku na úhradu odmeny a výdavkov správcu. Súčasťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie je reštrukturalizačný posudok, vyhotovovaný správcom, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na povolenie reštrukturalizácie, predkladaný súdu dlžníkom, alebo o návrh na povolenie reštrukturalizácie, predkladaný súdu veriteľmi. Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie nemajú štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Uvedené subjekty dopĺňa Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov či Garančný fond investícií.

Základným obsahom návrhu na povolenie reštrukturalizácie sú všeobecné náležitosti návrhu podľa § 127 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako: "CSP" ), pričom zároveň musí byť doplnený: a) posudkom správcu; b) zoznamom majetku dlžníka; c) zoznamom záväzkov dlžníka; d) zoznamom osôb spriaznených s dlžníkom; e) zoznamom právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka, resp. vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník nevytvára základné imanie; f) poslednou riadnou individuálnou účtovnou závierkou dlžníka, doplnenú o mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka ( prípadne aj o správu audítora ).

Veriteľ podávajúci návrh na povolenie reštrukturalizácie je okrem vyššie uvedených náležitostí povinný doplniť návrh aj o vyhlásenie dlžníka ( s úradne overenou pravosťou podpisu ), že súhlasí s podaním takéhoto návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Je teda zrejmé, že hoci právna úprava umožňuje veriteľský návrh, reštrukturalizačné konanie nie je možné dosiahnuť bez vôle dlžníka samotného byť účastníkom takého konania.

Obligatórnou súčasťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie je teda reštrukturalizačný posudok, ktorým správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Na základe posudku, v ktorom správca reštrukturalizáciu dlžníka neodporučil, súd reštrukturalizáciu dlžníka nepovolí. Reštrukturalizačný posudok teda predstavuje písomnosť správcu, ktorého za účelom jeho vyhotovenia objednal a poveril ( a uhrádza odmenu za jeho vykonanie ) dlžník, v tejto fáze konania nie je menovaný súdom. Obsahom posudku je podrobná definícia, opis, označenie či zhodnotenie náležitostí podľa § 110 ods. 1 a 2 ZKR, pričom spracovanie aj fakultatívneho obsahu nie je vylúčené ( a často aj realizované najmä predkladaním rôznych analýz finančného, daňového či iného charakteru ). Kritériá posudzovania dostatočnosti obsahu posudkov, žiaľ, nie sú unitárne a na všetkých dotknutých súdoch rovnaké. Podstatné náležitosti posudku však musia byť celostne naplnené. Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak:

dlžník je právnickou osobou;

dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť;

je dlžník v úpadku;

účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka;

od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu alebo od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu, uplynuli aspoň dva roky;

možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku sú zákonom dané, pričom reštrukturalizačný posudok, ktorým správca odporučí reštrukturalizáciu, obsahuje najmä:

presné označenie dlžníka;

podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka;

zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal;

podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku;

podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka;

podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť;

podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov;

označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku;

odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila;

zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov;

podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení;

podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu;

vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu;

údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch;

vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka;

deň vyhotovenia posudku

Posudok môže zároveň obsahovať aj návrh reštrukturalizačného plánu ( spolu so záväznými vyjadreniami dlžníka či veriteľov k nemu ), no takto prikladaný posudok nie je moc častým javom. Dôvodom je najmä možná zmena ekonomickej situácie dlžníka, zmena objemu jeho zákaziek, zmeny v dodávateľských vzťahov, trhové zmeny v otázke dopytu a ponuky či akékoľvek iné zmeny, ktoré by mohli ( hoci dlžníkom nezavinene ) zakladať nemožnosť dosiahnutia plánov reštrukturalizačným plánom stanovenými či navrhovanej miery uspokojenia.

Reštrukturalizačný posudok teda predstavuje písomnosť správcu, ktorého za účelom jeho vyhotovenia objednal a poveril dlžník alebo veriteľ a ktorého hlavným účelom je zhodnotenie podnikania dlžníka podľa zákonom predpísaných parametrov. Práve vyhotovenie reštrukturalizačného posudku je činnosť, ktorú pre vás vieme vykonať tak, aby vaše podnikanie, prípadne podnikanie vášho dlžníka, ostalo zachované, a zároveň uspokojenie záväzkov dosiahlo vyššiu mieru, než v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.

Začatie reštrukturalizačného konania je naviazané na vydanie uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania. Súd dané uznesenie vydá v prípade, ak návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, teda začatie reštrukturalizačného konania nie je naviazané na skúmanie materiálnych predpokladov, nevyhnutných pre povolenie reštrukturalizácie. Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá do 15 dní od doručenia príslušného návrhu v prípade, ak nie je daný dôvod na odmietnutie podania. Začatie reštrukturalizačného konania má svoje priame zákonné účinky, a to najmä v podobe zákonnej povinnosti obmedzenia sa dlžníka na bežné právne úkony, obmedzenie možnosti iniciácie či vedenia konania o výkon rozhodnutia či exekučného konania, obmedzenie možnosti iniciácie či vedenia výkonu zabezpečovacieho práva, nemožnosť vypovedania či odstúpenia od zmluvy, z dôvodu omeškania plnenia dlžníka, ako aj neúčinnosť zmluvných dojednaní, ktoré takéto vypovedanie či odstúpenie od zmluvy umožňujú, nemožnosť započítavania pohľadávok či nemožnosť rozhodnúť a zapísať do OR rozhodnutie o splynutí, zlúčení či rozdelení dlžníka, či dohľad správcu nad úkonmi dlžníka. Takéto účinky začatého konania zanikajú až zverejnením oznamu o tom, že uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania nadobudlo právoplatnosť. Povolením reštrukturalizácie, t. j. právoplatnosťou uznesenia o povolení reštrukturalizácie sa reštrukturalizácia začína. Povolením reštrukturalizácie sa zastavujú dovtedy prerušené konania podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR, t. j. konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania, pričom sa prerušujú súdne či rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa inak musia prihlásiť prihláškou pohľadávky. Povolením reštrukturalizácie ostávajú zachované účinky začatého reštrukturalizačného konania, ktoré boli spomenuté skôr.

Okrem pojmu reštrukturalizačný posudok, ďalším charakteristickým pojmom pre reštrukturalizačné konanie je reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je osobitným druhom zmluvy medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, prípadne tretími osobami, ktorých práva a povinnosti sú plánom dotknuté, a ktorého hlavným účelom je dosiahnutie zmeny v obsahu záväzkov, najmä zmena výšky a lehoty splatnosti záväzkov dlžníka. Reštrukturalizačný plán vyhotovuje a na jednotlivé formy schválenia predkladá predkladateľ plánu, ktorým je dlžník, v prípade dlžníckeho návrhu na povolenie reštrukturalizácie, alebo správca, v prípade veriteľského návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Záväznosť reštrukturalizačného plánu je daná až jeho schválením. Schvaľovanie reštrukturalizačného plánu je viac inštančné, jeho prijatiu schvaľovacou schôdzou predchádza predbežné schválenie veriteľským výborom a nasledované je potvrdením prijatého plánu súdom. Viac inštančnosť procesu nadobudnutia účinnosti plánu má zabezpečiť jeho vyhotovenie v súlade so všeobecným záujmom na kolektívnom uspokojovaní, pri súčasnom dohľade nad zákonnosťou takéhoto postupu. Účinnosť reštrukturalizačného plánu je spojená s právoplatnosťou uznesenia súdu o potvrdení schvaľovacou schôdzou prijatého plánu.

Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka, najmä miera uspokojovania prihlásených pohľadávok, nie je ponechaná dlžníkovej svojvôli. Hoci skoršia právna úprava ZKR nezakotvovala spodné limity pre mieru uspokojenia, aktuálne účinné znenie ZKR nevyhnutne predpokladá uspokojenie nezabezpečených veriteľov vo výške minimálne o 20% vyššie, ako by bolo ich uspokojenie v prípade neprijatia plánu ( § 134 ods. 1 ZKR ), a zároveň vo výške minimálne 50 % ich zistenej pohľadávky ( § 154 ods. 1 písm. g) ZKR ). Obsahové náležitosti kladené na reštrukturalizačný plán sú definované osobitným predpisom, bez ktorých nie je možné jeho riadne schválenie a potvrdenie súdom.

Významným obsahovým determinantom, obsiahnutým či v opisnej ( v praxi častokrát i v záväznej ) časti plánu, sú skupiny a opis kritérií pre zaraďovanie pohľadávok do nich. Pri zostavovaní návrhu jednotlivých skupín platí, že predkladateľ plánu vytvára skupiny pre pohľadávky zabezpečené a pohľadávky nezabezpečené, pričom ZKR predpokladá obligatórnu tvorbu skupiny pre majetkové práva akcionárov dlžníka, ak má podľa reštrukturalizačného plánu dôjsť ku zmenám podľa § 137 ods. 1 ZKR. V zásade platí, že každá prihlásená pohľadávka musí byť zaradená do niektorej zo skupín. Vytvorené skupiny môže predkladateľ plánu rozčleniť do samostatných skupín, aby tieto združovali veriteľov s homogénnymi záujmami, a to s prihliadnutím napr. na právny titul vzniku pohľadávok, zabezpečenie, výšku a pod.. Práve pri tvorbe skupín sa prejavuje osobitosť a „výhoda“ postavenia zabezpečených veriteľov, keďže je daná povinnosť vytvárania samostatných skupín. Samo o sebe sa táto skutočnosť nemusí javiť ako zvlášť významná, no v spojení s § 148 ods. 1 ZKR je už takáto výhoda badateľná. Podľa uvedeného ustanovenia sa totiž na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou vyžaduje, aby každá z takýchto vytvorených samostatných skupín pre zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie plánu. To dáva zabezpečeným veriteľom spravidla priestor na vymoženie si čo najvýhodnejších podmienok úhrady prihlásených pohľadávok. Nie je neobvyklé, že takéto podmienky v sebe subsumujú napr. mieru uspokojenia 100% v lehotách podľa pôvodného splátkového kalendára, či dokonca v lehotách skorších, prípadne ďalšie úročenie istiny až do úplného zaplatenia zistených pohľadávok.

Skutočnosť, že pre zabezpečeného veriteľa bude vytvorená samostatná skupina ešte neznamená, že takáto skupina bude subsumovať všetky prihlásené zabezpečené pohľadávky. Predkladateľ plánu môže inak zabezpečenú pohľadávku veriteľa zaradiť do niektorej zo skupín pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ak by prípadný výťažok zo speňaženia nebol dostačujúci na celostné uspokojenie takejto zabezpečenej pohľadávky. Nakoľko opisná časť obsahuje obligatórne porovnanie výnosnosti „klasického“ konkurzu voči reštrukturalizácii ( a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania ), odôvodnenie takéhoto preradenia by malo byť súčasťou reštrukturalizačného plánu.

Veľmi často využívaný inštitút, pri tvorbe skupín, je inštitút skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Vytvorenie takejto skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a zaradenie pohľadávok do nej znamená, že takáto pohľadávka je naďalej dlžníkom uhrádzaná mimo plánu, v pôvodných výškach a v pôvodných lehotách splatnosti. Samostatné skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky je možné tvoriť pre pohľadávky zabezpečené, ako i nezabezpečené. Najčastejšie sú dané skupiny tvorené pre pohľadávky veriteľov, pri ktorých nie je dlžník v omeškaní ( napr. aj z dôvodu, že sú tieto záväzky priebežne uhrádzané inými osobami, ako napr. spoludlžníkom či ručiteľom ) či v prípade podmienených pohľadávok, pri ktorých nebola preukázaná podmienka vzniku pohľadávky.

Osobitnou kategóriou je tvorba skupín pre veriteľov podriadených pohľadávok, či pohľadávok tých, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v konkurze. Podriadenými pohľadávkami sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti ( § 408a OBZ ), naproti tomu pohľadávky, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v konkurze sú pohľadávky definované § 95 ods. 2 ZKR, t. j. vzniknuté titulom zmluvnej pokuty či také, ktoré patria alebo patrili veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. Vytvorenie takejto skupiny je obligatórne vždy, v prípade výskytu vyššie uvedeného typu pohľadávok v reštrukturalizácii, pričom uspokojenie takýchto pohľadávok podľa plánu je spravidla minimálne, až žiadne ( § 137 ods. 5 ZKR ).

Právna úprava reštrukturalizačného plánu nepredpokladá rovnakú mieru uspokojenia pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. Obligatórne sa rovnaká miera uspokojenia predpisuje pre veriteľov zaradených do rovnakej skupiny. Samozrejme, zhoršené postavenie veriteľa v tej istej skupine je možné v prípade jeho súhlasu. Reštrukturalizačný posudok môže obsahovať aj úpravu záväzkov tretích osôb ( napr. pristúpenie k záväzku, zabezpečení záväzkov dlžníka a pod. ), ako aj ustanovenia o novom úvere.

Reštrukturalizačný plán vyhotovuje predkladateľ plánu v lehote do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Veriteľský výbor je oprávnený túto ( inak celkom krkolomnú ) lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní, ak o to dlžník odôvodnene požiada ( ZKR v takomto prípade predpokladá predĺženie lehoty exaktne o 60 dní, nie viac ani menej, no napriek tomu sú známe prípady, kedy sa lehota predlžovala o 45 dní ). Rozhodnutie veriteľského výboru o takomto predĺžení lehoty je, logicky, zverejňované v OV. V lehote základnej alebo predĺženej musí byť návrh reštrukturalizačného plánu predložený veriteľskému výboru na predbežné schválenie, pričom ten môže predložený návrh schváliť, vyzvať predkladateľa plánu na jeho prepracovanie či návrh zamietnuť. V prípade, ak návrh plánu nie je veriteľskému orgánu predložený včas, plán nebude schválený v lehotách podľa ZKR alebo veriteľský výbor plán zamietne, zákonným následkom je konkurzné konanie na návrh správcu. V prípade, že k schváleniu návrhu plánu veriteľským výborom dôjde, správca na žiadosť veriteľského výboru zvolá schvaľovaciu schôdzu za účelom schválenia plánu.

Schválením návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom dôjde zároveň k „zafixovaniu“ jeho obsahu. Inak povedané, pre následné úkony v konaní je obsah plánu pre predkladateľa plánu záväzný a nemenný, avšak s možnými výnimkami, a to v prípade nutnosti opravy zjavných chýb v písaní a počítaní, či iných zrejmých nesprávností ( § 144 ods. 4 ZKR ). Taktiež, zmena plánu môže nastať z iniciatívy veriteľa ( § 145 ZR ) pred konaním schvaľovacej schôdze, ako aj vtedy, ak vznikne nutnosť úpravy plánu v prospech niektorej zo skupín ( § 147 ods. 2 ZKR ), počas rozpravy na schvaľovacej schôdzi, či iných zmien, ktoré predpokladajú odloženie hlasovania o 15 dní ( § 147 ods. 3 ZKR ).

Schvaľovacia schôdza predstavuje proces kolektívneho hlasovania o pláne, ktorý už bol schválený veriteľským výborom. Schvaľovacia schôdza je zvolávaná správcom tak, aby bola konaná v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti veriteľského výboru o jej zvolanie. Schvaľovacej schôdzi predsedá správca, pričom priebeh schôdze je dohliadaný sudcom alebo VSU. Schvaľovacia schôdza je prístupná pre každého účastníka plánu či akcionárov dlžníka. Daná je povinná účasť dlžníka, jeho štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu. Schvaľovacia schôdza má predpísaný základný procesný postup. Samotnému schvaľovaniu predchádza rozprava, ponímajúca všetky žiadosti obdržané správcom v lehote najneskôr sedem dní pred konaním tejto schôdze ( § 145 ods. 1 ZKR ), ktoré sú zapísané v zozname žiadostí ( § 145 ods. 1 ZKR ), pričom práve v tejto fáze schôdze je priestor na opis a odôvodnenie prípadných zmien vykonaných v pláne potom, ako bol schválený veriteľským výborom. Po skončení rozpravy sa pristupuje k hlasovaniu ( za predpokladu, že nie je daný postup podľa § 147 ods. 2 a 3 ZKR a nie je daná nutnosť vykonania zmien v pláne ). Hlasovanie samotné prebieha po jednotlivých skupinách, pričom v každej samostatnej skupine správca dáva hlasovať za prijatie plánu, hlasovať proti jeho prijatiu, eventuálne o tom, ktorí veritelia sa hlasovania zdržujú ( ak to napr. nevyplýva z jeho prepočtov po ostatných hlasovaniach ). Prijatie plánu je podmienené tým, že za jeho prijatie: a) hlasuje každá skupina pre zabezpečené pohľadávky; b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov; d) prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Uvedené podmienky musia byť splnené všetky kumulatívne. Zároveň platí, že za skupinu súhlasiacu s plánom sa vždy považuje skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Naproti tomu, za veriteľov nesúhlasiacich s plánom sa považujú tí veritelia, ktorí môžu byť subjektom poskytujúcim štátnu pomoc, okrem prípadu, ak s takýmto plánom súhlasia za súladu s osobitnou legislatívou poskytovania takejto štátnej pomoci .

Po splnení všetkých uvedených podmienok, pri zohľadnení toho, že súhlas dlžníka sa pre účely prijatia plánu nevyžaduje, za predpokladu, že plán bol prijatý, predkladateľ plánu je povinný v lehote do 10 dní od konania schôdze podať návrh na potvrdenie prijatého plánu súdom. Právna úprava umožňuje v prípade, že plán nebol schvaľovacou schôdzou prijatý, požiadať o nahradenie chýbajúceho súhlasu ( alebo súhlasov ) súdom. Súd však chýbajúci súhlas nahradí výlučne za splnenia podmienok podľa § 152 ods. 1 ZKR ( s prihliadnutím na § 131 ods. 2 písm. h) a i) ZKR ). V prípade, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu ( § 154 ods. 1 ZKR ), súd predložený plán potvrdí. Na vydanie uznesenia o potvrdení plánu súdom je naviazané skončenie reštrukturalizácie. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu súdom v OV sa plán stáva účinný voči všetkým jeho účastníkom a zaniká právo vymáhať tie pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré neboli prihlásené riadne a včas. Obdobne to platí vo vzťahu k neprihláseným zabezpečovacím právam či neprihláseným podmieneným pohľadávkam, ktoré prihlásené byť mali. Potvrdenie plánu súdom a jeho účinnosť sa nedotýka práv veriteľov v pláne obsiahnutých domáhať sa celostného plnenia svojich pohľadávok voči ručiteľom dlžníka, či pristúpiť k výkonu zabezpečovacích práv voči majetku tretích osôb, ktoré záväzky dlžníka zabezpečujú. ZKR predpokladá aj možnosť nahradenia prejavu vôle účastníka plánu pre prípad, ak je to potrebné na dosiahnutie záväzného obsahu plánu. Samozrejme, právny poriadok pripúšťa právny mechanizmus ochrany aj pre veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Podmienkou, pre možnosť domáhania sa neúčinnosti plánu voči nemu, je uplatnenie námietky proti prijatiu plánu do zápisnice zo schvaľovacej schôdze ( s výnimkou veriteľa, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov ) a uplatnenie takýchto práv v prekluzívnej lehote a za okolností podľa § 157 ZKR.

Plán obsahovo musí reflektovať aj na plnenia na popreté pohľadávky, t. j. na pohľadávky, ktoré sú popreté a nie sú zistené v čase tvorby plánu. Povinnosť dlžníka je potom skladať plnenia prislúchajúce k popretej pohľadávke ( t. j. v rozsahu, v akom plnenie vyplýva z príslušnej skupiny, do ktorej je popretá pohľadávka zaradená ), prípadne takéto plnenie zabezpečiť majetkom. Plnenie takejto povinnosti musí dlžník vykonať bez akéhokoľvek apelu zo strany popretého veriteľa, a to v zákonom predpísanej lehote do 30 dní od splatnosti príslušného plnenia, pod sankciou automatickej neúčinnosti plánu voči popretému veriteľovi. Inak je to v prípade omeškania s úhradou plnenia voči nie popretým veriteľom, kde neúčinnosť plánu nastane až v nadväznosti na obdržanie výzvy na plnenie. Neúčinnosť plánu môže byť naviazaná aj na porušenie zákazu prerozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov podľa § 155a ZKR. V prípade, že súd podľa § 159a ods. 2 ZKR určí, že došlo k porušeniu § 155a ZKR, môže súd rozhodnúť o tom, že k takémuto porušeniu došlo. V neposlednom rade, neúčinnosť súdom potvrdeného plánu automaticky nastáva v prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením plánu.

Treba uviesť, že ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu dlžník. Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca. Práve vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je činnosť, ktorú pre vás vieme vykonať tak, aby vaše podnikanie, prípadne podnikanie vášho dlžníka, ostalo zachované, a zároveň uspokojenie záväzkov dosiahlo vyššiu mieru, než v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.

Text do spodného bloku:

Je pre vás reštrukturalizácia riešením? Obráťte sa na nás.

Obchodné podmienky

Čítať článok

GDPR

Preambula Ochrana osobných údajov je pre nás mimoriadne dôležitá, preto Vás chceme uistiť, že Vaše osobné údaje sú u nás v bezpečí. Pri spracúvaní vašich osobných údajov...

Čítať článok

Preambula

Ochrana osobných údajov je pre nás mimoriadne dôležitá, preto Vás chceme uistiť, že Vaše osobné údaje sú u nás v bezpečí. Pri spracúvaní vašich osobných údajov sa riadime primárne platnou a účinnou legislatívou, ktorou je najmä zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ako: „ZOOÚ“ ) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES ( ďalej len ako: „GDPR“ ).

Účelom týchto podmienok ochrany osobných údajov je v prehľadnej a zrozumiteľnej forme odpovedať najmä na to, prečo sú Vaše osobné údaje spracúvané, akým spôsobom sú spracúvané a aké sú Vaše práva a povinnosti v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. Tieto podmienky ochrany osobných údajov Vám poskytujú aj ďalšie relevantné informácie o spracúvaní Vašich osobných údajov a predstavujú tak splnenie informačnej povinnosti prevádzkovateľa podľa článku 13, ako aj podľa článku 14 GDPR týkajúcej sa spracúvania osobných údajov na webovej stránke.

Článok I.

Identifikácia prevádzkovateľa a kontaktné údaje prevádzkovateľa

1.1 Prevádzkovateľom a spracúvateľom vašich osobných údajov podľa § 5 písm. o) ZOOÚ ( čl. 4 bod 7 GDPR ) je podnikajúca fyzická osoba: Mgr. Branislav Zemanovič, so sídlom Piaristická 44, 911 01 Trenčín, Slovenská republika, IČO: 41 441 770, DIČ: 1073612980, IČ DPH: SK1073612980, vedený v živnostenskom registri Okresného úradu Trenčín, číslo živnostenského registra: 350-20043 ( ďalej len ako: „prevádzkovateľ“ ).

1.2 Kontaktné údaje prevádzkovateľa sú: Mgr. Branislav Zemanovič, Piaristická 44, 911 01 Trenčín, Slovenská republika, e-mail: info@bezproblemov.sk, tel. č.: +421 902 535 183.

Článok II.

Právny základ a účel spracúvania osobných údajov

2.1 Prevádzkovateľ spracúva Vaše osobné údaje v súlade so zásadou minimalizácie ( čl. 3 bod 1. písm. c) GDPR ) iba na odôvodnené účely, po obmedzenú dobu, stanovenú v súlade s relevantnými právnymi predpismi a s využitím maximálnej možnej miery zabezpečenia. Prevádzkovateľ spracúva Vaše osobné údaje v súlade so zásadou zákonnosti, teda výlučne ak existuje na spracúvanie osobných údajov právny základ.

2.2 Konkrétny účel, právny základ a kategórie osobných údajov, k spracúvaniu ktorých dochádza pri poskytovaní služieb prevádzkovateľom, sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

Účel spracúvania osobných údajov	Právny základ spracúvania osobných údajov	Kategória spracúvaných osobných údajov
prijímanie, spracovanie a evidencia vstupných údajov v súvislosti s realizáciou predzmluvných vzťahov	Čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa )
prijímanie, spracovanie, a evidencia údajov nevyhnutných pre poskytnutie služby, ktorá je predmetom zmluvy	Čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, bankové spojenie, pracovná pozícia a iné osobné údaje, ktoré sa môžu vyskytnúť v účtovných alebo registratúrnych záznamoch, či iných podkladoch nevyhnutných k poskytnutiu služby )
účtovné a daňové účely	Čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa ), osobitné zákony v oblasti účtovníctva a správy daní	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, bankové spojenie, pracovná pozícia )
vybavovanie uplatnených práv dotknutých osôb	Čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa ), zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, pracovná pozícia )
evidencia uplatnených práv dotknutých osôb a evidencia spôsobov, akým boli uplatnené práva vybavené	Čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR ( spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana )	všeobecné ( bežné ) osobné údaje (meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa, pracovná pozícia )
priamy marketing -zasielanie newsletterov ( obchodných oznamov, obchodných ponúk )	Čl. 6 ods. 1 písm. f) + čl. 6 ods. 1 písm. a) GDPR ( oprávnený záujem prevádzkovateľa, ktorý spočíva v potrebe prevádzkovateľa informovať svojich klientov o obchodných ponukách a iných informáciách týkajúcich sa klientov a skutočnosť, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely )	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( e-mailová adresa, meno, priezvisko, pracovná pozícia )
vybavovanie dotazov, žiadostí zaslaných e-mailom alebo prostredníctvom kontaktného formulára uvedeného na internetovej stránke, telefonická alebo e-mailová komunikácia prevádzkovateľa s klientom	Čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR ( oprávnený záujem prevádzkovateľa, ktorým je komunikácia s klientom zodpovedanie dotazov, vybavovanie žiadostí a získavanie novej klientely )	všeobecné ( bežné ) osobné údaje ( meno, priezvisko, kontaktné údaje – tel. č., e-mailová adresa pracovná pozícia )

Článok III.

Doba uchovávania osobných údajov

3.1 Prevádzkovateľ uchováva Vaše osobné údaje:

- po dobu nevyhnutnú k výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi Vami a prevádzkovateľom a uplatňovanie nárokov z týchto zmluvných vzťahov;

- po dobu, kým nie je odvolaný súhlas so spracúvaním osobných údajov pre účely marketingu, najdlhšie však po dobu 5 rokov, ak sú osobné údaje spracúvané na základe súhlasu;

- po dobu, po ktorú je prevádzkovateľ povinný uchovávať osobné údaje podľa relevantných právnych predpisov ( napr. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov )

3.2 Po uplynutí doby uchovávania osobných údajov prevádzkovateľ osobné údaje vymaže.

Článok IV.

Príjemcovia osobných údajov

4.1 Vaše osobné údaje môžu byť v nevyhnutnom rozsahu poskytnuté alebo inak sprístupnené orgánom dohľadu a orgánom dozoru, ktoré vykonávajú dohľad, resp. dozor nad činnosťou prevádzkovateľa alebo iným príjemcom, ktorí sú oprávnení spracúvať Vaše osobné údaje. K týmto príjemcom patria najmä, nie však výlučne, súdy, orgány činné v trestnom konaní, príslušný správca dane, dozorné orgány ( Slovenská obchodná inšpekcia ), Úrad na ochranu osobných údajov, Protimonopolný úrad, Štatistický úrad.

4.2 Ďalšími príjemcami Vašich osobných údajov sú:

- externé subjekty priamo spolupracujúce s prevádzkovateľom na poskytnutí služby, ktorá je predmetom zmluvy, ktoré spracúvajú Vaše osobné údaje v mene prevádzkovateľa na základe zmluvy uzavretej s prevádzkovateľom, v ktorej sa zaviazali, že prijali primerané technické a bezpečnostné opatrenia za účelom bezpečného spracúvania Vašich osobných údajov. Ide o tieto spoločnosti: KOREKCIA TRENČÍN, s.r.o., I. Olbrachta 900/6 Trenčín 911 01, Slovenská republika, IČO: 34 151 028, DIČ: 2020387820, IČ DPH: SK2020387820, vedená v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 1353/R;

- osoby zaisťujúce služby prevádzkovania internetovej stránky a ďalšie služby súvisiace s prevádzkovaním internetovej stránky. Ide o tieto spoločnosti: noGrey s. r. o., Považská 1706, 911 01 Trenčín, Slovenská republika, IČO: 45 325 456, DIČ: 2022940843, IČ DPH: SK2022940843, vedená v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 22412/R;

- osoby zaisťujúce marketingové služby;

- poverení zamestnanci prevádzkovateľa, ktorí sa priamo podieľajú na poskytovaní služby, ktorá je predmetom zmluvy.

Článok V.
Prenos údajov do tretích krajín alebo medzinárodnej organizácii

5.1 Pri spracúvaní osobných Vašich údajov nedochádza k ich prenosu do tretích krajín alebo medzinárodnej organizácii. Prevádzkovateľ nezamýšľa preniesť Vaše osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii.

Článok VI.

Zdroj osobných údajov

6.1 Pri spracúvaní osobných údajov získava prevádzkovateľ Vaše osobné údaje priamo od Vás, v prípade ak ich poskytnete ( napr. odoslaním žiadosti adresovanej prevádzkovateľovi prostredníctvom kontaktného formulára uvedeného na internetovej stránke stránke, prihlásením sa na odber newslettru, komunikáciou alebo rokovaním, identifikáciou v zmluve, či iných dokumentoch, ktoré prevádzkovateľovi odovzdáte alebo zašlete prostredníctvom e-mailu alebo iných elektronických foriem komunikácie v rámci zmluvných či predzmluvných vzťahov, ktoré má klient s prevádzkovateľom ).

6.2 V prípade, ak u prevádzkovateľa objedná poskytnutie služby obchodná spoločnosť, ktorej ste zástupcom, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo kontaktnou osobu, je zdrojom Vašich osobných údajov práve táto spoločnosť.

6.3 Prevádzkovateľ získava Vaše osobné údaje taktiež z verejne prístupných i neverejných registrov a evidencií, najmä obchodného registra a živnostenského registra, z profesných sociálnych sietí ako napr. LinkedIn alebo z webových lokalít spoločností a rovnako aj od tretích osôb, ktoré sú s Vami v zmluvnom, pracovnom alebo obdobnom vzťahu.

Článok VII.

Automatizované individuálne rozhodovanie vrátane profilovania

7.1 Prevádzkovateľ pri spracúvaní Vašich osobných údajov nevyužíva profilovanie a osobné údaje nespracúva žiadnou z foriem automatizovaného individuálneho rozhodovania, pri ktorom by dochádzalo k vyhodnocovaniu Vašich osobných aspektov.

Článok VIII.

Dotknutá osoba a práva dotknutej osoby

súvisiace s ochranou osobných údajov

8.1 Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. Dotknutou osobou môže byť výlučne len fyzická osoba - jednotlivec; nie je pritom rozhodujúce, či ide o občana Slovenskej republiky alebo cudzinca. Dotknutou osobou nemôže byť právnická osoba, ako ani fyzická osoba - podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti. Dotknutými osobami, ktorých osobné údaje môžeme spracúvať v rámci spracovateľských činností špecifikovaných v týchto podmienkach ochrany osobných údajov, sú najmä:

- zamestnanci klienta;

- obchodní partneri klienta a zamestnanci obchodných partnerov klienta;

- štatutárni zástupcovia klienta a osoby konajúce v mene klienta;

- ďalšie osoby, ktorých osobné údaje sú spracúvané pre účely poskytnutia služby, ktorá je predmetom zmluvy.

8.2 Dotknutá osoba má voči prevádzkovateľovi nasledovné práva:

právo na prístup k osobným údajom ( čl. 15 GDPR ) - dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom a informácie podľa čl. 15 bod 1 písm. a) až h) GDPR. Prevádzkovateľ poskytne kópiu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. Za akékoľvek ďalšie kópie, o ktoré dotknutá osoba požiada, môže prevádzkovateľ účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom. Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa poskytnú v bežne používanej elektronickej podobe, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob;
právo na opravu osobných údajov ( čl. 16 GDPR ) - dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú. So zreteľom na účely spracúvania má dotknutá osoba právo na doplnenie neúplných osobných údajov, a to aj prostredníctvom poskytnutia doplnkového vyhlásenia;
právo na vymazanie osobných údajov ( čl. 17 GDPR ) - dotknutá osoba má právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z dôvodov uvedených v čl. 17 bod 1. písm. a) až f) GDPR. Právo na vymazanie osobných údajov pre niektorý z dôvodov, podľa čl. 17 bod. 1. písm. a) až f) GDPR, nemožno uplatniť, pokiaľ je spracúvanie osobných údajov potrebné pre niektorý z dôvodov uvedených v čl. 17 bod 3. písm. a) až e) GDPR;
právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov ( čl. 18 GDPR ) - dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie, pokiaľ ide o niektorý z prípadov uvedených v čl. 18 bod. 1 písm. a) až d) GDPR. Ak sa spracúvanie obmedzilo pre niektorý z dôvodov uvedených v čl. 18 bod 1. písm. a) až d) GDPR, takéto osobné údaje sa s výnimkou uchovávania spracúvajú len so súhlasom dotknutej osoby alebo na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov, alebo na ochranu práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo z dôvodov dôležitého verejného záujmu Únie alebo členského štátu. Dotknutú osobu, ktorá dosiahla obmedzenie spracúvania osobných údajov pre niektorý z dôvodov uvedených v čl. 18 bod 1. písm. a) až d) GDPR, prevádzkovateľ informuje pred tým, ako bude obmedzenie spracúvania zrušené;
právo na prenosnosť osobných údajov ( čl. 20 GDPR ) - dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi bez toho, aby jej prevádzkovateľ, ktorému sa tieto osobné údaje poskytli, bránil za podmienok uvedených v čl. 20 bod 1. písm. a) a b) GDPR. Dotknutá osoba má pri uplatňovaní svojho práva na prenosnosť údajov právo na prenos osobných údajov priamo od jedného prevádzkovateľa druhému prevádzkovateľovi, pokiaľ je to technicky možné. Uplatňovaním práva na prenosnosť osobných údajov nie je dotknuté právo uvedené v článku 17 GDPR ( právo na vymazanie osobných údajov ). Právo na prenosnosť osobných údajov sa nevzťahuje na spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;
právo namietať spracúvanie osobných údajov ( čl. 21 GDPR ) - Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) GDPR vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach. Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov. Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, na účely takéhoto marketingu, vrátane profilovania v rozsahu, v akom súvisí s takýmto priamym marketingom. Ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu na účely priameho marketingu, osobné údaje sa už na také účely nesmú spracúvať;
právo odvolať súhlas so spracúvaním osobných údajov ( čl. 7 bod 3. GDPR ) - dotknutá osoba má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas. Súhlas môže dotknutá osoba kedykoľvek odvolať rovnakou formou, akou súhlas udelila. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním;
právo podať sťažnosť dozornému orgánu ( čl. 77 GDPR ) - bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, ktorým je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27, Slovenská republika, webové sídlo: dataprotection.gov.sk, tel. číslo: +421 /2 3231 3214, +421 /2 3231 3249; e-mail: statny.dozor@pdp.gov.sk.

8.3 Práva dotknutej osoby uvedené v článku VIII. ods. 8.1 písm. a) až h) týchto podmienok ochrany osobných údajov je možné uplatniť na ktorejkoľvek kontaktnej adrese prevádzkovateľa uvedenej v článku I. ods. 1.2 týchto podmienok ochrany osobných údajov.

8.4 Prevádzkovateľ je povinný Vás, ako dotknutú osobu, informovať do jedného mesiaca oddoručenia Vašej žiadosti. Uvedenú lehotu môže prevádzkovateľ v odôvodnených prípadoch s ohľadom na komplexnosť a počet žiadostí predĺžiť o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. O každom predĺžení Vás musí prevádzkovateľ, informovať spolu s dôvodmi meškania lehoty.

Článok IX.

Záverečné ustanovenia

9.1 Tieto podmienky ochrany osobných údajov sú platné a účinné odo dňa ich uverejnenia. Prevádzkovateľ je oprávnený zmeniť, resp. aktualizovať podmienky ochrany osobných údajov, pokiaľ dôjde k zmene platnej a účinnej legislatívy, v dôsledku ktorej bude zmena, resp. aktualizácia podmienok ochrany osobných údajov nevyhnutná na splnenie si zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. V takom prípade, Vás bude prevádzkovateľ o zmene, resp. o aktualizácií podmienok ochrany osobných údajov náležitým spôsobom informovať.

Preventívne konania

Čítať článok

Vykonáme pre vás všetky úkony poradcu v preventívnom konaní. Dňa 17.07.2022 nadobúda účinnosť právna úprava v podobe zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku ( ďalej len ako: "ZRHÚ" ), zakotvujúca nový formalizovaný proces, vďaka ktorému budú môcť dlžníci riešiť svoje finančné ťažkosti už v štádiu, kedy im úpadok ešte len hrozí. Daným zákonom definovaný transparentný postup ekonomického ozdravenia podnikov bude využiteľný pri hroziacej platobnej neschopnosti.

ZRHÚ zakotvuje svojim obsahom inštitút osoby „poradcu“, ktorý nie je charakteristický pre žiadne iné insolvenčné konanie a definuje prípady, kedy je poradcu v konaní potrebné mať ( § 3 ods. 1 ZRHÚ ). Prípadný výber poradcu je dispozitívnym úkonom výlučne dlžníka. Bližšia spolupráca dlžníka, poradcu a relevantných veriteľov sa predpokladá už vo fáze pred podaním návrhu na začatie konania. Úloha poradcu má svoj zákonný zmysel, či význam pre celé konanie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a to nielen vo vzťahu k dlžníkovi, ale aj veriteľom dlžníka. Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka najmä ( nie však iba ):

vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje;

skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti alebo sa k nim vyjadruje;

skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje;

poskytuje dlžníkovi a správcovi stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu, a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom;

na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka;

poskytuje súhlas s úkonom dlžníka podľa § 19 ods.1 ZRHÚ, vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka;

pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.

V súvislosti s odvracaním nebezpečenstva insolvencie kladie nový zákon dôraz najmä na zvýšenú súčinnosť dlžníka s veriteľmi. Úspešnosť preventívnych procesov zabraňujúcich úpadku sa snaží maximalizovať vytvorením právneho rámca využitia profesionálnych poradcov. Uvedeným zákonom došlo teda k ucelenej a systematickej zákonnej úprave oblasti právnych vzťahov, ktoré doposiaľ v právnom poriadku Slovenskej republiky neboli upravené takmer vôbec, resp. len v nekomplexnej a čiastkovej podobe. Predmetným okruhom právnych vzťahov sú situácie vznikajúce pri hroziacom úpadku dlžníkov – právnických osôb, vo forme platobnej neschopnosti. Nová právna úprava má za cieľ vytvoriť nástroje napomáhajúce riešiť takýto hroziaci úpadok, zabrániť samotnému úpadku dlžníka a nutnosti riešenia jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.

Základným cieľom nového zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa preto upravil aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Preventívna reštrukturalizácia môže mať dve formy, a to formu verejnú, alebo neverejnú. Verejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje jednu z dvoch možných foriem preventívnej reštrukturalizácie, ktorá je, v porovnaní s klasickou reštrukturalizáciou podľa zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "ZKR" ), menej administratívne či procesne náročná, pričom obsahuje špecifické právne inštitúty, ktoré v reštrukturalizácii podľa ZKR nebadať, no na druhej strane obsahuje inštitúty, ktoré možno pri reštrukturalizácii podľa ZKR nájsť.

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Súd môže dlžníkovi poskytnúť dočasnú ochranu, a to v prípade, ak o ňu v návrhu na začatie konania požiada, a to na obdobie troch kalendárnych mesiacov ( pri možnosti následného predĺženia o ďalšie 3 mesiacov ). Podmienkou pre jej poskytnutie je súhlas veriteľov, a to buď v rozsahu prostej väčšiny počítanej podľa výšky pohľadávok, ktoré sú nespriaznené, alebo v rozsahu minimálne 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok ( ak zároveň v návrhu plánu nie je miera uspokojenia nižšia ako 80% a lehota na úhradu nie je dlhšia lehote jedného roka ). Dočasná ochrana, ako inštitút, bol do ZRHÚ zakotvený za účelom najmä: aktívnej konkurznej imunity, pasívnej konkurznej imunity, relatívnej exekučnej imunity, priority uspokojenia nových a nespriaznených záväzkov, dočasnej nemožnosti výkonu zabezpečovacích práv, zákaz započítania spriaznených pohľadávok, obmedzenia zmeny obsahu zmluvných vzťahov a ich ukončenia, nemožnosti ukončenia financovania dlžníka, či spočívania behu niektorých lehôt.

Počas celej doby poskytnutia dočasnej ochrany dlžník nesmie vykonávať úkony, ktorými by sa menilo zloženie jeho majetku, záväzkov či záväzkových vzťahov, okrem prípadu, ak s nimi súhlasí veriteľský výbor. Vykonanie takého úkonu môže byť postihované odporovateľnosťou v prípade vyhlásenia konkurzu na dlžníka. Taktiež, dlžníkovi sa počas dočasnej ochrany umožňuje, na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky jeho podniku, prijať tzv. „krízové financovanie“, pričom ide o dočasné financovanie, ktoré je naviac účelovo určené, nakoľko prostriedky z krízového financovania môžu byť použité výlučne na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky podniku dlžníka a to len počas dočasnej ochrany.

Prostriedky z krízového financovania nemožno použiť na refinancovanie financovania dlžníka, poskytnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany. Krízové financovanie je možné prijať len so súhlasom veriteľského výboru. Platí, že za krízové financovanie sa považuje aj financovanie dlžníka, ktoré bolo dohodnuté ešte pred poskytnutím dočasnej ochrany dlžníka a peňažné prostriedky dlžník čerpal so súhlasom veriteľského výboru po poskytnutí dočasnej ochrany. ZRHÚ definuje aj maximálny rozsah krízového financovania. Poskytnuté prostriedky sa považujú za krízové financovanie maximálne v rozsahu šiestich mesačných priemerných prevádzkových nákladov dlžníka za uplynulý kalendárny rok, pričom tento rozsah je ustanovený ako maximálna hranica pre krízové financovanie ako celku, t. j. tento rozsah musí byť dodržaný aj v prípade kombinácie krízového financovania prostredníctvom „nového“ krízového financovania a dočerpania finančných prostriedkov z už skôr dohodnutého financovania.

Aby existovala motivácia na poskytnutie krízového financovania dlžníkovi a rovnako tak snaha dlžníka o zabezpečenie riadneho chodu prevádzky jeho podniku, bude sa uplatňovať pravidlo, že ten, kto poskytne dlžníkovi takéto krízové financovanie, bude mať v prípade vyhlásenia konkurzu výhodu v podobe rovnakého zaobchádzania v rozsahu zodpovedajúcom inštitútu nového úveru poskytnutého v rámci reštrukturalizácie. Ak je krízové financovanie zabezpečené, tak pôjde o uspokojenie zo zabezpečenia. V ostatných prípadoch bude krízové financovanie požívať absolútnu prioritu voči nezabezpečenému dlhu. Zaujímavosťou pri tom je, že ak verejná preventívna reštrukturalizácia, ktorej sa krízové financovanie dotýka neskončí potvrdením verejného plánu, poskytnutému krízovému financovaniu možno odporovať.

ZRHÚ umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia dosiahnutia účelu dočasnej ochrany. Dočasná ochrana zaniká z taxatívne stanovených dôvodov, a to na základe žiadosti dlžníka, uplynutím doby na ktorú bola zriadená, právoplatnosťou uznesenia súdu o zastavení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Účinky dočasnej ochrany zanikajú spolu s dočasnou ochranou.

Obdobne, ako v prípade reštrukturalizačného konania podľa ZKR, pre ktoré sú charakteristickým prvkom reštrukturalizačný posudok a reštrukturalizačný plán, preventívne konania sú špecifické inštitútom verejného plánu. Verejný plán predstavuje obdobu reštrukturalizačného plánu podľa ZKR. Základný návrh verejného plánu predstavuje už prílohu návrhu na začatie konania, pričom svojim obsahom by sa takýto základný návrh nemal od „ostrého“ verejného plánu líšiť v otázke uspokojovania o viac ako 10% ( pričom sa porovnáva spodná hranica rozpätia predpokladanej miery uspokojenia ). Je teda zrejmá požiadavka zákonodarcu na kvalitu predkladaného návrhu na začatie konania.

Samotné znenie verejného plánu musí spĺňať požiadavky na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia hodnoty dlžníkovho majetku medzi veriteľov plánom dotknutých, požiadavky na určitosť, zrozumiteľnosť, udržateľnosť či reálnosť, tak pri súčasnej požiadavke na kompletnosť údajov potrebných pre hlasovanie o takomto pláne. V prípade, že hodnota majetku dlžníka určená vo verejnom pláne je pre veriteľa sporná, je daná povinnosť dlžníka umožniť namietajúcemu veriteľovi jeho znalecké ohodnotenie ( za súčasnej povinnosti poskytnutia súčinnosti ).

Formálna skladba verejného plánu je striktne daná, opomenutie ktorejkoľvek náležitosti znamená zásadný nedostatok so zákonom predpokladanými následkami. Znenie verejného plánu sa schvaľuje na schvaľovacej schôdzi. Schvaľovacia schôdza je zvolávaná dlžníkom, a to v lehote 60 až 70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Predmetom takejto schôdze je, ako názov sám napovedá, najmä schválenie predloženého verejného plánu. Zároveň, medzi obsahové náležitosti patrí aj informovanie o príčinách hroziaceho úpadku, ako aj poskytnutie informácií o verejnom pláne samotnom. Samotnému procesu schvaľovania na schvaľovacej schôdzi predchádza posúdenie verejného plánu súdom menovaným správcom.

Pre verejný plán podľa ZRHÚ je stanovená exaktná a kogentná skupina podmienok, za ktorých splnenia možno konštatovať, že plán bol schvaľovacou schôdzou schválený. Verejný plán je totiž schválený dotknutými veriteľmi, ak: a) každá skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu; b) v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu aspoň trojštvrtinová väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok; c) v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu väčšina veriteľov s pohľadávkami presahujúcimi 1 % sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa pravidla každý veriteľ jeden hlas; d) v každej skupine veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok; e) v každej skupine spoločníkov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina spoločníkov. V otázke znenia podmienok nevyhnutných pre prijatie verejného plánu, je jasne badateľná inšpirácia úpravou schvaľovania reštrukturalizačného plánu podľa ZKR. Obdobne aj v prípade zákonnej možnosti nahradenia súhlasu skupiny súdom pre prípad, že sa verejný plán schváliť na schvaľovacej schôdzi nepodarí. Nahradenie súhlasu skupiny súdom môže iniciovať dlžník v návrhu na potvrdenie verejného plánu. Súd rozhodne o nahradení súhlasu skupiny len vtedy, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, ktorých uplatnením chránia záujmy veriteľov nesúhlasiacich s verejným plánom.

Dôvody pre zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu súdom, sú koncipované relatívne rozsiahlo a prísne, preto funkcia poradcu v preventívnom konaní sa javí ako dôvodná a logická. V prípade, ak súd uznesením schválený verejný plán potvrdí, nastáva záväznosť plánu pre každého z dotknutých veriteľov, ktorí sú obsiahnutí v pláne. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, potvrdením schváleného verejného plánu nie je dotknutá možnosť domáhať sa plnenia od tretích osôb, zabezpečujúcich svojim majetkom záväzky dlžníka, prípadne inak zaviazaných ( ako ručiteľ, spoludlžník, aval ... ). Taktiež právo na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov ostáva verejným plánom nedotknuté.

Verejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd odmietne návrh, zastaví verejnú preventívnu reštrukturalizáciu alebo rozhodne o návrhu na potvrdenie verejného plánu. Počas celého konania, ako bolo skôr uvedené, je dané špecifické postavenie "poradcu", plnenia úloh ktorého pre vás zabezpečíme.

Zároveň platí, že neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dosiahnutie dohody dlžníka s finančným subjektom podliehajúcim dohľadu NBS pri súčasnom nenapĺňaní pojmových znakov predlženia či platobnej neschopnosti. Konanie ako celok je striktne neverejné, začatie konanie podlieha výlučne oznamovacej povinnosti ( nie návrhovej ) voči súdu, pričom však je daná podmienka súhlasu veriteľov s takýmto konaním dlžníka. V prípade oznámenia začatia neverejnej preventívnej reštrukturalizácie súdu, sú dané 3 mesiace na predloženie neverejného plánu súdu na potvrdenie. Zákonným následkom jeho nepredloženia je zastavenie konania. V prípade jeho predloženia môže súd komisívne rozhodnúť, že verejný plán potvrdí, alebo naopak, zamietne. V prípade, že sa súd nevyjadrí ( prípadne nestihne vyjadriť ) v stanovenej lehote 15 dní, platí zákonná fikcia potvrdenia neverejného plánu ( no aj tak je daná následná verifikačná povinnosť súdu voči dlžníkovi a dotknutým veriteľom ). Súd má povinnosť zamietnutia neverejného plánu v prípade zistenia, že neverejný plán v predloženom znení by poškodzoval veriteľov, ktorý účastný neverejného plánu neboli. ZRHÚ zakotvuje rámec možného odporovania súdom potvrdenému neverejnému plánu, výlučne však iba zo stanovených dôvodov. Neverejný plán je záväzný výlučne pre tých veriteľov, ktorí s takýmto neverejným plánom prejavili písomný súhlas.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd zamietne návrh, potvrdí neverejný plán alebo ex lege sa takéto konanie ukončí. Taktiež počas neverejného preventívneho konania, je dané špecifické postavenie "poradcu", plnenia úloh ktorého pre vás zabezpečíme.