Reštrukturalizácia

Vyhotovíme pre vás reštrukturalizačný posudok. Reštrukturalizácia predstavuje formu možného nelikvidačného riešenia úpadku. Zatiaľ čo účelom „klasického“ konkurzu je generálna exekúcia všetkého majetku úpadcu a pomerné uspokojenie veriteľov, reštrukturalizačné konanie naproti tomu nevyhnutne predpokladá zachovanie podnikania a prevádzky dlžníka pri súčasne predpokladanej vyššej miere uspokojenia, než v prípade konkurzu. Reštrukturalizáciou podľa zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "ZKR" ) je možné riešiť výlučne existujúci úpadok, pričom riešenie úpadku touto formou je považované, z pohľadu slovenského práva, za preferované riešenie voči konkurzu, ktorého výsledkom je reálny zánik podnikateľskej činnosti úpadcu, pričom zároveň, pre prípad hroziacej platobnej neschopnosti, právny poriadok predpokladá využitie preventívneho konania formou preventívnej verejnej alebo neverejnej reštrukturalizácie podľa zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku ( ďalej len ako: "ZRHÚ" ). 

 

Reštrukturalizačné konanie je konaním striktne návrhovým, pričom môže byť iniciované návrhom dlžníckym, ako aj veriteľským, hoci veriteľské návrhy sú skôr výnimkou, ako pravidlom. Bez ohľadu na to, či sa jedná o návrh veriteľský alebo dlžnícky, platí, že návrh musí byť podaný formou predpísaného elektronického formuláru, adresovaného príslušnému súdu pri súčasnom splnení podmienky autorizácie navrhovateľom. V súvislosti s podávaním návrhu na vyhlásenie konkurzu platí, že sa pri jeho podaní neuhrádza súdny poplatok a nie je daná povinnosť predchádzajúcej úhrady preddavku na úhradu odmeny a výdavkov správcu. Súčasťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie je reštrukturalizačný posudok, vyhotovovaný správcom, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na povolenie reštrukturalizácie, predkladaný súdu dlžníkom, alebo o návrh na povolenie reštrukturalizácie, predkladaný súdu veriteľmi. Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia. 

 

Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie nemajú štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Uvedené subjekty dopĺňa Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov či Garančný fond investícií.

 

Základným obsahom návrhu na povolenie reštrukturalizácie sú všeobecné náležitosti návrhu podľa § 127 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako: "CSP" ), pričom zároveň musí byť doplnený: a) posudkom správcu; b) zoznamom majetku dlžníka; c) zoznamom záväzkov dlžníka; d) zoznamom osôb spriaznených s dlžníkom; e) zoznamom právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka, resp. vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník nevytvára základné imanie; f) poslednou riadnou individuálnou účtovnou závierkou dlžníka, doplnenú o mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka ( prípadne aj o správu audítora ).

 

Veriteľ podávajúci návrh  na povolenie reštrukturalizácie je okrem vyššie uvedených náležitostí povinný doplniť návrh aj o vyhlásenie dlžníka ( s úradne overenou pravosťou podpisu ), že súhlasí s podaním takéhoto návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Je teda zrejmé, že hoci právna úprava umožňuje veriteľský návrh, reštrukturalizačné konanie nie je možné dosiahnuť bez vôle dlžníka samotného byť účastníkom takého konania. 

 

Obligatórnou súčasťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie je teda reštrukturalizačný posudok, ktorým správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Na základe posudku, v ktorom správca reštrukturalizáciu dlžníka neodporučil, súd reštrukturalizáciu dlžníka nepovolí. Reštrukturalizačný posudok teda predstavuje písomnosť správcu, ktorého za účelom jeho vyhotovenia objednal a poveril ( a uhrádza odmenu za jeho vykonanie ) dlžník, v tejto fáze konania nie je menovaný súdom. Obsahom posudku je podrobná definícia, opis, označenie či zhodnotenie náležitostí podľa § 110 ods. 1 a 2 ZKR, pričom spracovanie aj fakultatívneho obsahu nie je vylúčené ( a často aj realizované najmä predkladaním rôznych analýz finančného, daňového či iného charakteru ). Kritériá posudzovania dostatočnosti obsahu posudkov, žiaľ, nie sú unitárne a na všetkých dotknutých súdoch rovnaké. Podstatné náležitosti posudku však musia byť celostne naplnené. Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak: 

 

  • dlžník je právnickou osobou;

 

  • dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť;

 

  • je dlžník v úpadku;

 

  • účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka;

 

  • od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu alebo od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu, uplynuli aspoň dva roky;

 

  • možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

 

  • v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

 

Obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku sú zákonom dané, pričom reštrukturalizačný posudok, ktorým správca odporučí reštrukturalizáciu, obsahuje najmä: 

 

  • presné označenie dlžníka;

 

  • podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka;

 

  • zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal;

 

  • podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku;

 

  • podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka;

 

  • podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť;

 

  • podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov;

 

  • označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku;

 

  • odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila;

 

  • zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov;

 

  • podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení;

 

  • podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu;

 

  • vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu;

 

  • údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch;

 

  • vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka;

 

  • deň vyhotovenia posudku

 

Posudok môže zároveň obsahovať aj návrh reštrukturalizačného plánu ( spolu so záväznými vyjadreniami dlžníka či veriteľov k nemu ), no takto prikladaný posudok nie je moc častým javom. Dôvodom je najmä možná zmena ekonomickej situácie dlžníka, zmena objemu jeho zákaziek, zmeny v dodávateľských vzťahov, trhové zmeny v otázke dopytu a ponuky či akékoľvek iné zmeny, ktoré by mohli ( hoci dlžníkom nezavinene ) zakladať nemožnosť dosiahnutia plánov reštrukturalizačným plánom stanovenými či navrhovanej miery uspokojenia.

 

Reštrukturalizačný posudok teda predstavuje písomnosť správcu, ktorého za účelom jeho vyhotovenia objednal a poveril dlžník alebo veriteľ a ktorého hlavným účelom je zhodnotenie podnikania dlžníka podľa zákonom predpísaných parametrov. Práve vyhotovenie reštrukturalizačného posudku je činnosť, ktorú pre vás vieme vykonať tak, aby vaše podnikanie, prípadne podnikanie vášho dlžníka, ostalo zachované, a zároveň uspokojenie záväzkov dosiahlo vyššiu mieru, než v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. 

 

Začatie reštrukturalizačného konania je naviazané na vydanie uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania. Súd dané uznesenie vydá v prípade, ak návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, teda začatie reštrukturalizačného konania nie je naviazané na skúmanie materiálnych predpokladov, nevyhnutných pre povolenie reštrukturalizácie. Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá do 15 dní od doručenia príslušného návrhu v prípade, ak nie je daný dôvod na odmietnutie podania. Začatie reštrukturalizačného konania má svoje priame zákonné účinky, a to najmä v podobe zákonnej povinnosti obmedzenia sa dlžníka na bežné právne úkony, obmedzenie možnosti iniciácie či vedenia konania o výkon  rozhodnutia či exekučného konania,  obmedzenie možnosti iniciácie či vedenia výkonu zabezpečovacieho práva, nemožnosť vypovedania či odstúpenia od zmluvy, z dôvodu omeškania plnenia dlžníka, ako aj neúčinnosť zmluvných dojednaní, ktoré takéto vypovedanie či odstúpenie od zmluvy umožňujú, nemožnosť započítavania pohľadávok či nemožnosť rozhodnúť a zapísať do OR rozhodnutie o splynutí, zlúčení či rozdelení dlžníka, či dohľad správcu nad úkonmi dlžníka. Takéto účinky začatého konania zanikajú až zverejnením oznamu o tom, že uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania nadobudlo právoplatnosť. Povolením reštrukturalizácie, t. j. právoplatnosťou uznesenia o povolení reštrukturalizácie sa reštrukturalizácia začína. Povolením reštrukturalizácie sa zastavujú dovtedy prerušené konania podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR, t. j. konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania, pričom sa prerušujú súdne či rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa inak musia prihlásiť prihláškou pohľadávky. Povolením reštrukturalizácie ostávajú zachované účinky začatého reštrukturalizačného konania, ktoré boli spomenuté skôr.

 

Okrem pojmu reštrukturalizačný posudok, ďalším charakteristickým pojmom pre reštrukturalizačné konanie je reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je  osobitným druhom zmluvy medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, prípadne tretími osobami, ktorých práva a povinnosti sú plánom dotknuté, a ktorého hlavným účelom je dosiahnutie zmeny v obsahu záväzkov, najmä zmena výšky a lehoty splatnosti záväzkov dlžníka. Reštrukturalizačný plán vyhotovuje a na jednotlivé formy schválenia predkladá predkladateľ plánu, ktorým je dlžník, v prípade dlžníckeho návrhu na povolenie reštrukturalizácie, alebo správca, v prípade veriteľského návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Záväznosť reštrukturalizačného plánu je daná až jeho schválením. Schvaľovanie reštrukturalizačného plánu je viac inštančné, jeho prijatiu schvaľovacou schôdzou predchádza predbežné schválenie veriteľským výborom a nasledované je potvrdením prijatého plánu súdom. Viac inštančnosť procesu nadobudnutia účinnosti plánu má zabezpečiť jeho vyhotovenie v súlade so všeobecným záujmom na kolektívnom uspokojovaní, pri súčasnom dohľade nad zákonnosťou takéhoto postupu. Účinnosť reštrukturalizačného plánu je spojená s právoplatnosťou uznesenia súdu o potvrdení schvaľovacou schôdzou prijatého plánu.

 

Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka, najmä miera uspokojovania prihlásených pohľadávok, nie je ponechaná dlžníkovej svojvôli. Hoci skoršia právna úprava ZKR nezakotvovala spodné limity pre mieru uspokojenia, aktuálne účinné znenie ZKR nevyhnutne predpokladá uspokojenie nezabezpečených veriteľov vo výške minimálne o 20% vyššie, ako by bolo ich uspokojenie v prípade neprijatia plánu ( § 134 ods. 1 ZKR ), a zároveň vo výške minimálne 50 % ich zistenej pohľadávky ( § 154 ods. 1 písm. g) ZKR ). Obsahové náležitosti kladené na reštrukturalizačný plán sú definované osobitným predpisom, bez ktorých nie je možné jeho riadne schválenie a potvrdenie súdom.

 

Významným obsahovým determinantom, obsiahnutým či v opisnej ( v praxi častokrát i v záväznej ) časti plánu, sú skupiny a opis kritérií pre zaraďovanie pohľadávok do nich. Pri zostavovaní návrhu jednotlivých skupín platí, že predkladateľ plánu vytvára skupiny pre pohľadávky zabezpečené a pohľadávky nezabezpečené, pričom ZKR predpokladá obligatórnu tvorbu skupiny pre majetkové práva akcionárov dlžníka, ak má podľa reštrukturalizačného plánu dôjsť ku zmenám podľa § 137 ods. 1 ZKR. V zásade platí, že každá prihlásená pohľadávka musí byť zaradená do niektorej zo skupín. Vytvorené skupiny môže predkladateľ plánu rozčleniť do samostatných skupín, aby tieto združovali veriteľov s homogénnymi záujmami, a to s prihliadnutím napr. na právny titul vzniku pohľadávok, zabezpečenie, výšku a pod.. Práve pri tvorbe skupín sa prejavuje osobitosť a „výhoda“ postavenia zabezpečených veriteľov, keďže je daná povinnosť vytvárania samostatných skupín. Samo o sebe sa táto skutočnosť nemusí javiť ako zvlášť významná, no v spojení s § 148 ods. 1 ZKR je už takáto výhoda badateľná. Podľa uvedeného ustanovenia sa totiž na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou vyžaduje, aby každá z takýchto vytvorených samostatných skupín pre zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie plánu. To dáva zabezpečeným veriteľom spravidla priestor na vymoženie si čo najvýhodnejších podmienok úhrady prihlásených pohľadávok. Nie je neobvyklé, že takéto podmienky v sebe subsumujú napr. mieru uspokojenia 100% v lehotách podľa pôvodného splátkového kalendára, či dokonca v lehotách skorších, prípadne ďalšie úročenie istiny až do úplného zaplatenia zistených pohľadávok.

 

Skutočnosť, že pre zabezpečeného veriteľa bude vytvorená samostatná skupina ešte neznamená, že takáto skupina bude subsumovať všetky prihlásené zabezpečené pohľadávky. Predkladateľ plánu môže inak zabezpečenú pohľadávku veriteľa zaradiť do niektorej zo skupín pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ak by prípadný výťažok zo speňaženia nebol dostačujúci na celostné uspokojenie takejto zabezpečenej pohľadávky. Nakoľko opisná časť obsahuje obligatórne porovnanie výnosnosti „klasického“ konkurzu voči reštrukturalizácii ( a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania ), odôvodnenie takéhoto preradenia by malo byť súčasťou reštrukturalizačného plánu.

 

Veľmi často využívaný inštitút, pri tvorbe skupín, je inštitút skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Vytvorenie takejto skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a zaradenie pohľadávok do nej znamená, že takáto pohľadávka je naďalej dlžníkom uhrádzaná mimo plánu, v pôvodných výškach a v pôvodných lehotách splatnosti. Samostatné skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky je možné tvoriť pre pohľadávky zabezpečené, ako i nezabezpečené. Najčastejšie sú dané skupiny tvorené pre pohľadávky veriteľov, pri ktorých nie je dlžník v omeškaní ( napr. aj z dôvodu, že sú tieto záväzky priebežne uhrádzané inými osobami, ako napr. spoludlžníkom či ručiteľom ) či v prípade podmienených pohľadávok, pri ktorých nebola preukázaná podmienka vzniku pohľadávky.

 

Osobitnou kategóriou je tvorba skupín pre veriteľov podriadených pohľadávok, či pohľadávok tých, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v konkurze. Podriadenými pohľadávkami sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti  ( § 408a OBZ ), naproti tomu pohľadávky, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v konkurze sú pohľadávky definované § 95 ods. 2 ZKR, t. j. vzniknuté titulom zmluvnej pokuty či také, ktoré patria alebo patrili veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. Vytvorenie takejto skupiny je obligatórne vždy, v prípade výskytu vyššie uvedeného typu pohľadávok v reštrukturalizácii, pričom uspokojenie takýchto pohľadávok podľa plánu je spravidla minimálne, až žiadne ( § 137 ods. 5 ZKR ).  

 

Právna úprava reštrukturalizačného plánu nepredpokladá rovnakú mieru uspokojenia pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok. Obligatórne sa rovnaká miera uspokojenia predpisuje pre veriteľov zaradených do rovnakej skupiny. Samozrejme, zhoršené postavenie veriteľa v tej istej skupine je možné v prípade jeho súhlasu. Reštrukturalizačný posudok môže obsahovať aj úpravu záväzkov tretích osôb ( napr. pristúpenie k záväzku, zabezpečení záväzkov dlžníka a pod. ), ako aj ustanovenia o novom úvere.  

 

Reštrukturalizačný plán vyhotovuje predkladateľ plánu v lehote do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Veriteľský výbor je oprávnený túto ( inak celkom krkolomnú ) lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní, ak o to dlžník odôvodnene požiada ( ZKR v takomto prípade predpokladá predĺženie lehoty exaktne o 60 dní, nie viac ani menej, no napriek tomu sú známe prípady, kedy sa lehota predlžovala o 45 dní ). Rozhodnutie veriteľského výboru o takomto predĺžení lehoty je, logicky, zverejňované v OV. V lehote základnej alebo predĺženej musí byť návrh reštrukturalizačného plánu predložený veriteľskému výboru na predbežné schválenie, pričom ten môže predložený návrh schváliť, vyzvať predkladateľa plánu na jeho prepracovanie či návrh  zamietnuť. V prípade, ak návrh plánu nie je veriteľskému orgánu predložený včas, plán nebude schválený v lehotách podľa ZKR alebo veriteľský výbor plán zamietne, zákonným následkom je konkurzné konanie na návrh správcu. V prípade, že k schváleniu návrhu plánu veriteľským výborom dôjde, správca na žiadosť veriteľského výboru zvolá schvaľovaciu schôdzu za účelom schválenia plánu.

 

Schválením návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom dôjde zároveň k „zafixovaniu“ jeho obsahu. Inak povedané, pre následné úkony v konaní je obsah plánu pre predkladateľa plánu záväzný a nemenný, avšak s možnými výnimkami, a to v prípade nutnosti opravy zjavných chýb v písaní a počítaní, či iných zrejmých nesprávností ( § 144  ods. 4 ZKR ). Taktiež, zmena plánu môže nastať z iniciatívy veriteľa ( § 145 ZR ) pred konaním schvaľovacej schôdze, ako aj vtedy, ak vznikne nutnosť úpravy plánu v prospech niektorej zo skupín ( § 147 ods. 2 ZKR ), počas rozpravy na schvaľovacej schôdzi, či iných zmien, ktoré predpokladajú odloženie hlasovania o 15 dní ( § 147 ods. 3 ZKR ).  

 

Schvaľovacia schôdza predstavuje proces kolektívneho hlasovania o pláne, ktorý už bol schválený veriteľským výborom. Schvaľovacia schôdza je zvolávaná správcom tak, aby bola konaná v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti veriteľského výboru o jej zvolanie. Schvaľovacej schôdzi predsedá správca, pričom priebeh schôdze je dohliadaný sudcom alebo VSU. Schvaľovacia schôdza je prístupná pre každého účastníka plánu či akcionárov dlžníka. Daná je povinná účasť dlžníka, jeho štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu. Schvaľovacia schôdza má predpísaný základný procesný postup. Samotnému schvaľovaniu predchádza rozprava, ponímajúca všetky žiadosti obdržané správcom v lehote najneskôr sedem dní pred konaním tejto schôdze ( § 145 ods. 1 ZKR ), ktoré sú zapísané v zozname žiadostí ( § 145 ods. 1 ZKR ), pričom práve v tejto fáze schôdze je priestor na opis a odôvodnenie prípadných zmien vykonaných v pláne potom, ako bol schválený veriteľským výborom. Po skončení rozpravy sa pristupuje k hlasovaniu ( za predpokladu, že nie je daný postup podľa § 147 ods. 2 a 3 ZKR a nie je daná nutnosť vykonania zmien v pláne ). Hlasovanie samotné prebieha po jednotlivých skupinách, pričom v každej samostatnej skupine správca dáva hlasovať za prijatie plánu, hlasovať proti jeho prijatiu, eventuálne o tom, ktorí veritelia sa hlasovania zdržujú ( ak to napr. nevyplýva z jeho prepočtov po ostatných hlasovaniach ). Prijatie plánu je podmienené tým, že za jeho prijatie: a) hlasuje každá skupina pre zabezpečené pohľadávky; b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov; d) prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Uvedené podmienky musia byť splnené všetky kumulatívne. Zároveň platí, že za skupinu súhlasiacu s plánom sa vždy považuje skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Naproti tomu, za veriteľov nesúhlasiacich s plánom sa považujú tí veritelia, ktorí môžu byť subjektom poskytujúcim štátnu pomoc, okrem prípadu, ak s takýmto plánom súhlasia za súladu s osobitnou legislatívou poskytovania takejto štátnej pomoci .

 

Po splnení všetkých uvedených podmienok, pri zohľadnení toho, že súhlas dlžníka sa pre účely prijatia plánu nevyžaduje, za predpokladu, že plán bol prijatý, predkladateľ plánu je povinný v lehote do 10 dní od konania schôdze podať návrh na potvrdenie prijatého plánu súdom. Právna úprava umožňuje v prípade, že plán nebol schvaľovacou schôdzou prijatý, požiadať o nahradenie chýbajúceho súhlasu ( alebo súhlasov ) súdom. Súd však chýbajúci súhlas nahradí výlučne za splnenia podmienok podľa § 152 ods. 1 ZKR ( s prihliadnutím na § 131 ods. 2 písm. h)  a i) ZKR ). V prípade, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu ( § 154 ods. 1 ZKR ), súd predložený plán potvrdí. Na vydanie uznesenia o potvrdení plánu súdom je naviazané skončenie reštrukturalizácie. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu súdom v OV sa plán stáva účinný voči všetkým jeho účastníkom a zaniká právo vymáhať tie pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré neboli prihlásené riadne a včas. Obdobne to platí vo vzťahu k neprihláseným zabezpečovacím právam či neprihláseným podmieneným pohľadávkam, ktoré prihlásené byť mali.  Potvrdenie plánu súdom a jeho účinnosť sa nedotýka práv veriteľov v pláne obsiahnutých domáhať sa celostného plnenia svojich pohľadávok voči ručiteľom dlžníka, či pristúpiť k výkonu zabezpečovacích práv voči majetku tretích osôb, ktoré záväzky dlžníka zabezpečujú. ZKR predpokladá aj možnosť nahradenia prejavu vôle účastníka plánu pre prípad, ak je to potrebné na dosiahnutie záväzného obsahu plánu. Samozrejme, právny poriadok pripúšťa právny mechanizmus ochrany aj pre veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Podmienkou, pre možnosť domáhania sa neúčinnosti plánu voči nemu, je uplatnenie námietky proti prijatiu plánu do zápisnice zo schvaľovacej schôdze ( s výnimkou veriteľa, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov ) a uplatnenie takýchto práv v prekluzívnej lehote a za okolností podľa § 157 ZKR.

 

Plán obsahovo musí reflektovať aj na plnenia na popreté pohľadávky, t. j. na pohľadávky, ktoré sú popreté a nie sú zistené v čase tvorby plánu. Povinnosť dlžníka je potom skladať plnenia prislúchajúce k popretej pohľadávke ( t. j. v rozsahu, v akom plnenie vyplýva z príslušnej skupiny, do ktorej je popretá pohľadávka zaradená ), prípadne takéto plnenie zabezpečiť majetkom. Plnenie takejto povinnosti musí dlžník vykonať bez akéhokoľvek apelu zo strany popretého veriteľa, a to v zákonom predpísanej lehote do 30 dní od splatnosti príslušného plnenia, pod sankciou automatickej neúčinnosti plánu voči popretému veriteľovi. Inak je to v prípade omeškania s úhradou plnenia voči nie popretým veriteľom, kde neúčinnosť plánu nastane až v nadväznosti na obdržanie výzvy na plnenie. Neúčinnosť plánu môže byť naviazaná aj na porušenie zákazu prerozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov podľa § 155a ZKR. V prípade, že súd podľa § 159a ods. 2 ZKR určí, že došlo k porušeniu § 155a ZKR, môže súd rozhodnúť o tom, že k takémuto porušeniu došlo. V neposlednom rade, neúčinnosť súdom potvrdeného plánu automaticky nastáva v prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením plánu. 

 

Treba uviesť, že ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu dlžník. Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca. Práve vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je činnosť, ktorú pre vás vieme vykonať tak, aby vaše podnikanie, prípadne podnikanie vášho dlžníka, ostalo zachované, a zároveň uspokojenie záväzkov dosiahlo vyššiu mieru, než v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. 

 

 

Text do spodného bloku: 

Je pre vás reštrukturalizácia riešením? Obráťte sa na nás.