Vykonáme pre vás všetky úkony poradcu v preventívnom konaní. Dňa 17.07.2022 nadobúda účinnosť právna úprava v podobe zákona číslo 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku ( ďalej len ako: "ZRHÚ" ), zakotvujúca nový formalizovaný proces, vďaka ktorému budú môcť dlžníci riešiť svoje finančné ťažkosti už v štádiu, kedy im úpadok ešte len hrozí. Daným zákonom definovaný transparentný postup ekonomického ozdravenia podnikov bude využiteľný pri hroziacej platobnej neschopnosti.
ZRHÚ zakotvuje svojim obsahom inštitút osoby „poradcu“, ktorý nie je charakteristický pre žiadne iné insolvenčné konanie a definuje prípady, kedy je poradcu v konaní potrebné mať ( § 3 ods. 1 ZRHÚ ). Prípadný výber poradcu je dispozitívnym úkonom výlučne dlžníka. Bližšia spolupráca dlžníka, poradcu a relevantných veriteľov sa predpokladá už vo fáze pred podaním návrhu na začatie konania. Úloha poradcu má svoj zákonný zmysel, či význam pre celé konanie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a to nielen vo vzťahu k dlžníkovi, ale aj veriteľom dlžníka. Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka najmä ( nie však iba ):
- vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje;
- skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti alebo sa k nim vyjadruje;
- skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje;
- poskytuje dlžníkovi a správcovi stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu, a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom;
- na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka;
- poskytuje súhlas s úkonom dlžníka podľa § 19 ods.1 ZRHÚ, vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka;
- pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.
V súvislosti s odvracaním nebezpečenstva insolvencie kladie nový zákon dôraz najmä na zvýšenú súčinnosť dlžníka s veriteľmi. Úspešnosť preventívnych procesov zabraňujúcich úpadku sa snaží maximalizovať vytvorením právneho rámca využitia profesionálnych poradcov. Uvedeným zákonom došlo teda k ucelenej a systematickej zákonnej úprave oblasti právnych vzťahov, ktoré doposiaľ v právnom poriadku Slovenskej republiky neboli upravené takmer vôbec, resp. len v nekomplexnej a čiastkovej podobe. Predmetným okruhom právnych vzťahov sú situácie vznikajúce pri hroziacom úpadku dlžníkov – právnických osôb, vo forme platobnej neschopnosti. Nová právna úprava má za cieľ vytvoriť nástroje napomáhajúce riešiť takýto hroziaci úpadok, zabrániť samotnému úpadku dlžníka a nutnosti riešenia jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.
Základným cieľom nového zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa preto upravil aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú preventívnu reštrukturalizáciu.
Preventívna reštrukturalizácia môže mať dve formy, a to formu verejnú, alebo neverejnú. Verejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje jednu z dvoch možných foriem preventívnej reštrukturalizácie, ktorá je, v porovnaní s klasickou reštrukturalizáciou podľa zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: "ZKR" ), menej administratívne či procesne náročná, pričom obsahuje špecifické právne inštitúty, ktoré v reštrukturalizácii podľa ZKR nebadať, no na druhej strane obsahuje inštitúty, ktoré možno pri reštrukturalizácii podľa ZKR nájsť.
Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Súd môže dlžníkovi poskytnúť dočasnú ochranu, a to v prípade, ak o ňu v návrhu na začatie konania požiada, a to na obdobie troch kalendárnych mesiacov ( pri možnosti následného predĺženia o ďalšie 3 mesiacov ). Podmienkou pre jej poskytnutie je súhlas veriteľov, a to buď v rozsahu prostej väčšiny počítanej podľa výšky pohľadávok, ktoré sú nespriaznené, alebo v rozsahu minimálne 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok ( ak zároveň v návrhu plánu nie je miera uspokojenia nižšia ako 80% a lehota na úhradu nie je dlhšia lehote jedného roka ). Dočasná ochrana, ako inštitút, bol do ZRHÚ zakotvený za účelom najmä: aktívnej konkurznej imunity, pasívnej konkurznej imunity, relatívnej exekučnej imunity, priority uspokojenia nových a nespriaznených záväzkov, dočasnej nemožnosti výkonu zabezpečovacích práv, zákaz započítania spriaznených pohľadávok, obmedzenia zmeny obsahu zmluvných vzťahov a ich ukončenia, nemožnosti ukončenia financovania dlžníka, či spočívania behu niektorých lehôt.
Počas celej doby poskytnutia dočasnej ochrany dlžník nesmie vykonávať úkony, ktorými by sa menilo zloženie jeho majetku, záväzkov či záväzkových vzťahov, okrem prípadu, ak s nimi súhlasí veriteľský výbor. Vykonanie takého úkonu môže byť postihované odporovateľnosťou v prípade vyhlásenia konkurzu na dlžníka. Taktiež, dlžníkovi sa počas dočasnej ochrany umožňuje, na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky jeho podniku, prijať tzv. „krízové financovanie“, pričom ide o dočasné financovanie, ktoré je naviac účelovo určené, nakoľko prostriedky z krízového financovania môžu byť použité výlučne na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky podniku dlžníka a to len počas dočasnej ochrany.
Prostriedky z krízového financovania nemožno použiť na refinancovanie financovania dlžníka, poskytnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany. Krízové financovanie je možné prijať len so súhlasom veriteľského výboru. Platí, že za krízové financovanie sa považuje aj financovanie dlžníka, ktoré bolo dohodnuté ešte pred poskytnutím dočasnej ochrany dlžníka a peňažné prostriedky dlžník čerpal so súhlasom veriteľského výboru po poskytnutí dočasnej ochrany. ZRHÚ definuje aj maximálny rozsah krízového financovania. Poskytnuté prostriedky sa považujú za krízové financovanie maximálne v rozsahu šiestich mesačných priemerných prevádzkových nákladov dlžníka za uplynulý kalendárny rok, pričom tento rozsah je ustanovený ako maximálna hranica pre krízové financovanie ako celku, t. j. tento rozsah musí byť dodržaný aj v prípade kombinácie krízového financovania prostredníctvom „nového“ krízového financovania a dočerpania finančných prostriedkov z už skôr dohodnutého financovania.
Aby existovala motivácia na poskytnutie krízového financovania dlžníkovi a rovnako tak snaha dlžníka o zabezpečenie riadneho chodu prevádzky jeho podniku, bude sa uplatňovať pravidlo, že ten, kto poskytne dlžníkovi takéto krízové financovanie, bude mať v prípade vyhlásenia konkurzu výhodu v podobe rovnakého zaobchádzania v rozsahu zodpovedajúcom inštitútu nového úveru poskytnutého v rámci reštrukturalizácie. Ak je krízové financovanie zabezpečené, tak pôjde o uspokojenie zo zabezpečenia. V ostatných prípadoch bude krízové financovanie požívať absolútnu prioritu voči nezabezpečenému dlhu. Zaujímavosťou pri tom je, že ak verejná preventívna reštrukturalizácia, ktorej sa krízové financovanie dotýka neskončí potvrdením verejného plánu, poskytnutému krízovému financovaniu možno odporovať.
ZRHÚ umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia dosiahnutia účelu dočasnej ochrany. Dočasná ochrana zaniká z taxatívne stanovených dôvodov, a to na základe žiadosti dlžníka, uplynutím doby na ktorú bola zriadená, právoplatnosťou uznesenia súdu o zastavení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Účinky dočasnej ochrany zanikajú spolu s dočasnou ochranou.
Obdobne, ako v prípade reštrukturalizačného konania podľa ZKR, pre ktoré sú charakteristickým prvkom reštrukturalizačný posudok a reštrukturalizačný plán, preventívne konania sú špecifické inštitútom verejného plánu. Verejný plán predstavuje obdobu reštrukturalizačného plánu podľa ZKR. Základný návrh verejného plánu predstavuje už prílohu návrhu na začatie konania, pričom svojim obsahom by sa takýto základný návrh nemal od „ostrého“ verejného plánu líšiť v otázke uspokojovania o viac ako 10% ( pričom sa porovnáva spodná hranica rozpätia predpokladanej miery uspokojenia ). Je teda zrejmá požiadavka zákonodarcu na kvalitu predkladaného návrhu na začatie konania.
Samotné znenie verejného plánu musí spĺňať požiadavky na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia hodnoty dlžníkovho majetku medzi veriteľov plánom dotknutých, požiadavky na určitosť, zrozumiteľnosť, udržateľnosť či reálnosť, tak pri súčasnej požiadavke na kompletnosť údajov potrebných pre hlasovanie o takomto pláne. V prípade, že hodnota majetku dlžníka určená vo verejnom pláne je pre veriteľa sporná, je daná povinnosť dlžníka umožniť namietajúcemu veriteľovi jeho znalecké ohodnotenie ( za súčasnej povinnosti poskytnutia súčinnosti ).
Formálna skladba verejného plánu je striktne daná, opomenutie ktorejkoľvek náležitosti znamená zásadný nedostatok so zákonom predpokladanými následkami. Znenie verejného plánu sa schvaľuje na schvaľovacej schôdzi. Schvaľovacia schôdza je zvolávaná dlžníkom, a to v lehote 60 až 70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Predmetom takejto schôdze je, ako názov sám napovedá, najmä schválenie predloženého verejného plánu. Zároveň, medzi obsahové náležitosti patrí aj informovanie o príčinách hroziaceho úpadku, ako aj poskytnutie informácií o verejnom pláne samotnom. Samotnému procesu schvaľovania na schvaľovacej schôdzi predchádza posúdenie verejného plánu súdom menovaným správcom.
Pre verejný plán podľa ZRHÚ je stanovená exaktná a kogentná skupina podmienok, za ktorých splnenia možno konštatovať, že plán bol schvaľovacou schôdzou schválený. Verejný plán je totiž schválený dotknutými veriteľmi, ak: a) každá skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu; b) v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu aspoň trojštvrtinová väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok; c) v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu väčšina veriteľov s pohľadávkami presahujúcimi 1 % sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa pravidla každý veriteľ jeden hlas; d) v každej skupine veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok; e) v každej skupine spoločníkov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina spoločníkov. V otázke znenia podmienok nevyhnutných pre prijatie verejného plánu, je jasne badateľná inšpirácia úpravou schvaľovania reštrukturalizačného plánu podľa ZKR. Obdobne aj v prípade zákonnej možnosti nahradenia súhlasu skupiny súdom pre prípad, že sa verejný plán schváliť na schvaľovacej schôdzi nepodarí. Nahradenie súhlasu skupiny súdom môže iniciovať dlžník v návrhu na potvrdenie verejného plánu. Súd rozhodne o nahradení súhlasu skupiny len vtedy, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, ktorých uplatnením chránia záujmy veriteľov nesúhlasiacich s verejným plánom.
Dôvody pre zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu súdom, sú koncipované relatívne rozsiahlo a prísne, preto funkcia poradcu v preventívnom konaní sa javí ako dôvodná a logická. V prípade, ak súd uznesením schválený verejný plán potvrdí, nastáva záväznosť plánu pre každého z dotknutých veriteľov, ktorí sú obsiahnutí v pláne. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, potvrdením schváleného verejného plánu nie je dotknutá možnosť domáhať sa plnenia od tretích osôb, zabezpečujúcich svojim majetkom záväzky dlžníka, prípadne inak zaviazaných ( ako ručiteľ, spoludlžník, aval ... ). Taktiež právo na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov ostáva verejným plánom nedotknuté.
Verejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd odmietne návrh, zastaví verejnú preventívnu reštrukturalizáciu alebo rozhodne o návrhu na potvrdenie verejného plánu. Počas celého konania, ako bolo skôr uvedené, je dané špecifické postavenie "poradcu", plnenia úloh ktorého pre vás zabezpečíme.
Zároveň platí, že neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dosiahnutie dohody dlžníka s finančným subjektom podliehajúcim dohľadu NBS pri súčasnom nenapĺňaní pojmových znakov predlženia či platobnej neschopnosti. Konanie ako celok je striktne neverejné, začatie konanie podlieha výlučne oznamovacej povinnosti ( nie návrhovej ) voči súdu, pričom však je daná podmienka súhlasu veriteľov s takýmto konaním dlžníka. V prípade oznámenia začatia neverejnej preventívnej reštrukturalizácie súdu, sú dané 3 mesiace na predloženie neverejného plánu súdu na potvrdenie. Zákonným následkom jeho nepredloženia je zastavenie konania. V prípade jeho predloženia môže súd komisívne rozhodnúť, že verejný plán potvrdí, alebo naopak, zamietne. V prípade, že sa súd nevyjadrí ( prípadne nestihne vyjadriť ) v stanovenej lehote 15 dní, platí zákonná fikcia potvrdenia neverejného plánu ( no aj tak je daná následná verifikačná povinnosť súdu voči dlžníkovi a dotknutým veriteľom ). Súd má povinnosť zamietnutia neverejného plánu v prípade zistenia, že neverejný plán v predloženom znení by poškodzoval veriteľov, ktorý účastný neverejného plánu neboli. ZRHÚ zakotvuje rámec možného odporovania súdom potvrdenému neverejnému plánu, výlučne však iba zo stanovených dôvodov. Neverejný plán je záväzný výlučne pre tých veriteľov, ktorí s takýmto neverejným plánom prejavili písomný súhlas.
Neverejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd zamietne návrh, potvrdí neverejný plán alebo ex lege sa takéto konanie ukončí. Taktiež počas neverejného preventívneho konania, je dané špecifické postavenie "poradcu", plnenia úloh ktorého pre vás zabezpečíme.
Hrozí vám platobná neschopnosť? Využite verejnú preventívnu reštrukturalizáciu.
